(ap)
foto autor
Zvláštna vec sa mi stala cestou do Komárna na prezentáciu Bielej skrinky. Na stanici pri prestupovaní v Nových Zámkoch som si fotil krásnu vežu – vodojem pri trati. Všimol si to starší pán a prihovoril sa mi, že tá veža mala šťastie, keď ju pri bombardovaní mesta Američanmi netrafili.
Slovo dalo slovo a cestou ďalej sme zistili, že pán Jarábek pochádza z Prahy a do obce Bajč pri Nových zámkoch sa prisťahoval v roku 1961. Povedal som mu, že presne v tom roku som sa narodil. Keď vyšlo najavo, že je zverolekár, potešil som sa a venoval som mu Bielu skrinku, v ktorej píšem aj o svojom otcovi, ktorý bol tiež zverolekár.
Škoda, že sme cestovali spolu iba pomerne krátko, vravel že je rád, keď vie, že na svete ešte existujú ľudia s ktorými sa svet zdá krajší.
Keď sme sa rozlúčili, pozrel som sa na číslo sedadla, kde som sedel v kupé vlaku. Až ma zamrazilo. Bolo to číslo 57, teda môj vek, keďže som sa narodil v roku 1961.
.:.
(ap)
foto autor