Cesta za Slnkom

Je nekonečné nebo, je pole bez konca. Ľúto mu je, kto tam nebol, komu krv nevrie, ten len žblnká.

Je nekonečne zvláštna, hoci s hlavou vtáka, telom Satyra, s dušou víly, lebo sa narodila so smutnými očami. Kto doviedol nás tam, kde sa už nikto nebráni ľahostajnosti, prázdnu a zlobe?

Ešte trocha predsa len v nás ďobe Fénix, s hniezdom na zlomenom strome. Nič nie je pre nič za nič, všetko je o nej. Tej jedinej so ženským menom, ktorej sa však žiadna iná nepodobá.

Jej meno je Sloboda...

.:.
Foto a text Anton Pižurný