Zrkadlenie

18. júna 2019, Anton Pižurný, Nezaradené

Nič vraj netrvá večne, ani táto myšlienka, rýchlejšia ako svetlo, ktorá doteraz čupela pri múre márnosti so sklonenou strapatou hlavou, s posledným špakom v popraskaných perách.

To len my si to myslíme, lebo nemáme na nič čas.

Chvíle, okamihy sú večné. Večné ako vízie minulosti, bežné ako spomienky na budúcnosť. Aj včera je dnes a zajtra nebude možno nikdy.

Zalievame spomienkami korene našich rodostromov aby nevyschli, s bláznivou nádejou, že v pamäti zostane odtlačok stopy po človeku, ktorý prineskoro prišiel na to, že najväčší pán je Čas.