Obraz: Jozef Kollár, Letná krajina
Pätníky pri starej hradskej
sú povyvaľované rokmi nabok,
pri nich pozorné kytice alejí topoľov
lemujú cesty končiace sa v kríži nekonečna
vrcholia vo vrúcnom lete
dlhých voňavých schnúcich bylín
a pod nimi ostrá chuť lesných jahôd.
Neznáma túžba páli v hrudi
rozžeraveného letného dňa
a dusných nocí, keď prvá váseň zmáha
omamnú hranicu z detstva,
keď bez nehy zhyniem.
Dnes neviem, či sme si také detstvo zaslúžili…
.:.
Rozletnené leto poletuje,
pamäť sadí tuje, nad hladinou vodnou
trblietavé spomienky.
Odrel som sa o dno, zarosená nielen ty
piješ leto na dúšok a zajedáš oblohou.
Nie je dôležité mať veľa, ale treba mať dosť…
.:.
Cesta sa končí v horúcom asfalte
uprostred lesa v slepej ulici machov
a tyrkysové jazero zapĺňa číra radosť
tej úžasnej chuti žiť,
a ďalších dní sa už nechceš báť.
Raz určite ktosi príde a povie:
– Choď domov, vojakov už netreba…
.:.
© Anton Pižurný
Obraz: Jozef Kollár, Letná krajina