(c) Anton A. Pižurný
20 augusta 2019, Senec
foto Dominik Belica
portrét kňaza a básnika Andrea Braxatorisa Sládkoviča, 1870, dva roky pred jeho smrťou,,,
“Štiavnica, buď aspoň hradom ducha rodného, keď si lásky mojej hrobom.” (Sládkovič)
V úzkych krivoľakých uličkách štiavnických,
kde pod nohami škrípu kúsky kameňa
ako črepy z diamantu rozbitého srdca,
pod rajom Paradajzu oproti peklu Sitna
kypí mohutná podzemná
zlatonosná rieka Acheron,
kde básnik stratil svoj obolus
pre starého Chárona
a preto sa stal nesmrteľným.
V úzkych uličkách štiavnických,
kde kypí vášeň i bolesť
sa za ruky vedú Marína a Andrej,
za ruky sa vedú láska so smrťou
nad mesto až na Glanzenberg,
kde nad nočnou morskou hladinou
v tmavých zátočinách pod nimi
svietia lampáše malých plavčíkov
až po maják Kalvárie.
V úzkych uličkách štiavnických
ten, kto vie čo je bolesť, miloval
a ten, kto miloval, zdvihol hlavu,
a bolesť ho presvedčila,
aby sa na konci iba usmial.
V úzkych uličkách štiavnických
Andrej až neskôr pochopil,
že iba nenaplnená láska
je tá pravá prýštiaca poézia.
.:.
(c) Anton A. Pižurný
20 augusta 2019, Senec
foto Dominik Belica
portrét kňaza a básnika Andrea Braxatorisa Sládkoviča, 1870, dva roky pred jeho smrťou,,,