VŠETKY VÔNE DETSTVA A DOSPIEVANIA
(Biela skrinka, Anton Pižurný 2018)
Básnici sa nielen na Slovensku rozhodnú čas od času prejsť na prózu. Najmä ak im je košieľka z rýmov protesná pre príbeh, alebo sa im zachcelo zaspomínať si. Jedno aj druhé platí pre Antona PIŽURNÉHO, ktorý do prozaického šatu zaodel svoje spomienky na detstvo a rané pubertálne roky v knihe s tak trochu tajomným názvom “Biela skrinka”. Kto pozná tvorbu tohto autora, vie, že jeho kľúčová básnická zbierka má názor “Pandorina skrinka”.
Čo teda na čitateľa po otvorení Bielej skrinky čaká? Nič viac a nič menej, ako spomienky muža v “najlepšom strednom veku” na detstvo prežité v Želiezovciach, v parku kaštieľa Esterházyovcov, kam chodil svetoznámy hudobný skladateľ Franz Peter Schubert učiť hru na klavír mladé komtesy (do Karolíny, jednej z nich bol zaľúbený a tiež tam zložil aj svoju “Krásnu mlynárku”), neďaleko tohto kaštieľa (do ktorého chodieval malý Tonko Pižurný do škôlky) bol aj autorov rodný dom. Keďže to bolo na Schubertovej ulici číslo 12, autor dal Bielej skrinke podnázov “Chlapci zo Schubertovej ulice”, čo evokuje Chlapcov z Pavlovskej ulice od Ferenca Molnára, alebo Jula Satinského Chlapcov z Dunajskej ulice. A tiež pár metrov odtiaľ bol dom v ktorom býval kuchár a cukrár Franz Sacher, vynálezca svetoznámej “Sacherovej torty”. Preto aj uvedenie Bielej skrinky sa odohralo najskôr v kaštieli a raut, na ktorom nechýbala ani sacherova torta v tvare Bielej skrinky, bol tiež v autentických priestoroch Sacherovho domu. Čestným “krstným otcom” bol maďarský rockový spevák Révész Sándor, spevák skupín General a Piramis, ktorého tiež v knižke spomína. Autor do budúcna uvažuje aj o vydaní Bielej skrinky v češtine a v maďarčine.
Pred čitateľom sa odvíjajú šesťdesiate aj sedemdesiate roky, keď sa na gramofónoch krútili vinylové platne a túžbou každého chalana bolo mať bicykel Facorit a rifle z Tuzexu. Pižurného kniha je teda jemne poetickým záznamom z rokov, v ktorých prichádzali na svet tak často spomínané “Husákove deti”, z rokov, keď sa dali ešte nájsť zvyky niekdajšieho dedinské a malomestského spoločenstva.
Z hľadiska literárneho ide o poctivú porciu ústnej, vyrozprávanej histórie, ktorú dnes označujeme módnym termínom “oral history”
Ak pre čitateľa v rozmedzí štyridsiatky a azda aj šesťdesiatky vyvolá čítanie Bielej skrinky častý nostalgický úsmev, tak mladí čitatelia budú nad autorovým rozprávaním krútiť hlavou. Predstava sveta bez mobilov, počítačov a počítačových hier, sveta, kedy si chalani stavali v parkoch bunkre a liepali sa po stromoch, bude pre nich niečo podobné čítaniu Toma Sawyera od Marka Twaina. Akurát namiesto Missisipi preteká knihou nemenej tajomný a k dobrodružstvám lákajúci Hron.
.:.
(mab)
.:.
Pod skratkou (mab) sa ukrýval básnik, textár a publicista Maroš M. Bančej (bývalý častý súputník básnika a textára Joža Urbana, s ktorým a tiež s Jánom Litvákom vydali spoločnú knihu “Výstrel z motyky), ktorý nás po ťažkej chorobe opustil v júli 2019.
Naša posledná spoločná fotografia…