Gramatická zdatnosť našej (nielen) mladej generácie je na katastrofálnej úrovni (samozrejme česť výnimkám, ktoré pomaly ani nie sú). Nedávno som kdesi videl štatistiku čítania mladých ľudí u nás. Zostal som šokovaný. Mnohí mladí ľudia poznajú maximálne tak Harryho Pottera a Pána prsteňov. Netvrdím, že každý mladý človek má svoj voľný čas tráviť čítaním. Mal som to šťastie, že moja mama bola dlhé roky vedúcou „Slovenskej knihy“, kde som za svoje detstvo prečítal desiatky titulov, nakoniec som aj sám vyštudoval knihovníctvo a pracoval som v bratislavských kníhkupectvách. Dnes sa cítim veľmi zvláštne, keď vidím, že namiesto tých kníhkupectiev sú dnes butiky.
Literatúra je večná, večne sa meniaca, kniha sa nikdy nesmie stať len púhym konzumným tovarom (dnes sa už predáva dokonca na kilá, ako som to videl na Bibliotéke), žijeme časy, keď sa za literatúru považujú aj veršíky nevalnej úrovne na Facebooku.
Literatúra je podľa mňa jeden z najdôležitejších predmetov na školách, v študentoch sa poznaním literatúry nebuduje len gramatická a informačná databáza, ale rozvojom kreativity z nich môžu vyrásť osobnosti, ktoré si termíny „sloboda“ a „pravda“ budú vážiť v ich pôvodnom význame, a nebudú si ich zamieňať za anarchiu a lož ako pracovnú metódu.
.:.
Anton Pižurný