Politik – čo je to vlastne za „povolanie“? Čo je to za virtuálnu postavičku, ktorá pracuje najmä ústami a gestami, ktorá si uzurpuje právo rozhodovať o živote občana? Má vraj od neho mandát vo voľbách. Aký mandát? Tých pár tisíc hlasov z niekoľkomiliónového národa?
Vytvorila niekedy súčasná figúra menom politik niečo naozaj hodnotné, niečo hmatateľné, niečo, čo by sa tu zachovalo pre ďalšie generácie?
Dávno už neplatí, že minister – to znamená služobník a nie pán. V parlamente sa „preskupujú sily“ ako v zlej divadelnej hre, v ktorej účinkuje celkom dobre platená suita s jedinou túžbou: Dostať sa k Moci.
Túto krajinu vedie Vláda a Parlament? Vláda a jej zamestnanci len plnia domáce úlohy šéfa, ktorý zase skladá účty svojim oligarchom. V parlamente, v ktorom ešte nedávno poslanci vládnej koalície hlasovali podľa palca podpredsedníčky parlamentu (čo dodnes považujem za svetovú hanbu, veď poslanec vraj hlasuje „podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia) sa zúfalo snaží zopár donov Quijottov de la Mancha a ich Rosinanty so Sanchami Panzami bojovať proti veterným (a iným) mlynom, ktoré to tu stále veselo melú a melú.
Túto krajinu nevedie vláda a parlament. Túto krajinu vedie potichu z pozadia pár jednotlivcov, ktorých mená sa občan nikdy nedozvie.
Ale nezúfajme si. Nie je to tak len v našom krásnom Slovensku. Túžba politikov po moci a bohatstve je v podstate rovnaká na celom svete.
Jednu vec však politici u občanov podceňujú, hoci sa jej boja.
Je to túžba, stará ako ľudstvo samo.
Je to túžba byť slobodným.
.:.
Anton Pižurný
21. september 2019