Diamant v hrude, alebo v hrudi?

Láska je nielen mocná čarodejka, ktorá dokáže život dávať aj brať, ale je aj najväčšou múzou umelcov. Či už sú to hudobníci, výtvarníci, alebo spiSOVAtelia.

V Banskej Štiavnici sa do domu pernikára Gerszu, napriek jej sľubu milému Andrejovi, vydala Marína Pischlová, múza Andreja Braxatorisa Sládkoviča, autora najdlhšej ľúbostnej básne na svete – nesmrteľnej „Maríny“. Z toho domu je dnes vytvorená atraktívna „Banka lásky“ aj so známymi „Zámkami lásky“.

Okolo osudovej láske Maríny a Andreja koluje mnoho legiend. Nie je však veľmi známym faktom, že Braxartoris Sládkovič bol v meruôsmych rokoch odsúdený a mal byť popravený, avšak na príhovor jeho priaznivcov sa tak nestalo.

Mária Marína Pischlová sa narodila 8. septembra 1820 v Banskej Štiavnici a Andrej Braxatoris Sládkovič 30. marca 1820 v neďalekej Krupine.

Pri príležitosti výročia dvesto rokov od narodenia oboch sa v Banskej Štiavnici pripravujú na budúci rok – 2020, celoročné podujatia s medzinárodným presahom Francúzska, Talianska a ďalších.

MARÍNA má 291 strof a 2900 veršov. Je to už 173 rokov najdlhšia ľúbostná báseň sveta. Od roku 2017 je zapísaná ako oficiálny svetový rekord vo World Record Academy, najväčšej organizácie na certifikáciu svetových rekordov.

Podľa 291. strofy tejto epopeje lásky, kde Braxatoris vlastnoručne píše „… a diamant v hrude nezhnije…“ nie je však celkom jasné, či mal autor na mysli „v hrude“ – teda kus zeme, ktorá človeka po smrti kryje, alebo „v hrudi“, kde je srdce spodobené ako diamant. Keďže sa zdá, že nad písmenkom „e“ je bodka, možno mal básnik na mysli oba tieto významy.