Linduška sa vo svojich necelých dvoch rokoch pustila do rozprávania, šteboce všade, kadiaľ len chodí.
Stala sa jej malá nehoda, jej babka to zacítila, potiahla nosom, zalomila rukami a hovorí:
– Bože, Bože, čo sa nám to len stalo v tej plienke?
Linduška sa trocha zahanbila, pustila sa capkať do svojej izby, kde ju jej babka prebaľuje a šomre si pod nos:
– Boše, boše… Boše boše… čo ša to len štalo…
.:.