Píšu sa vianočné blahopriania. Väčšinou už len na internete, na sociálnych sieťach. Ale my, niektorí staromilci máme väčšiu radosť z tých klasických, poslaných poštou. Na nete stačí predsa pár kliknutí, ale pohľadnicu musíme kúpiť, napísať adresu, text (vtedy zisťujeme, že už pomaly nevieme písať rukou), potom nalepiť známku a vhodiť pohľadnicu do schránky, alebo podať na pošte.
Napadlo mi, kam ale chodia vianočné pohľadnice bezdomovcom. Poštovým spojením bezdomovcov je príslušný obecný, alebo mestský úrad. Možno namietate, že im už nik nepíše. Ale možno aj hej.
Prečo si ľudia často myslia, že bezdomovcami sú len smradľaví nímandi, ktorí kašlú na všetko, pijú a „žijú si svoj život, lebo to tak chceli“? Nechcem teraz písať o tom, že medzi bezdomovcami je aj veľa inteligentných ľudí, ktorí sa do toho nedostali vlastnou vinou. Píšem o tom, že empatickými vieme byť najčastejšie na Vianoce.
U nás bol kedysi v histórii zvyk, že rodiny, ktoré prestierali sviatočný vianočný stôl, vždy pridali aj o tanier naviac a k nemu pozvali prvého bezdomovca z ulice. Dnes by to asi sotvakto dokázal zrealizovať.
Apropo: Viete, prečo bezdomovci tak smrdia? Odpoveď je jednoduchá:
– Pretože sa nemajú kde umyť, okúpať.
Viete, prečo pijú? – Lebo im je zima. Nielen na tele, ale aj na duši.
Viete, prečo sú zlí? – Lebo sú hladní.
Viete, že bezdomovcom sa môže stať hocikto z nás?
.:.
Anton Pižurný