Založ si blog

Z e l i n k á r . . .

Steffek
Genius loci mnohých miest má svoju vlastnú, originálnu pečať odtlačenú v rodných listoch ľudí, ktorí sa neskôr tiež podieľali na formovaní ich ducha.
Banská Štiavnica má výnimočné postavenie medzi slovenskými mestami nielen svojou architektonickou a historickou kapacitou, jej súznením s prírodou, na základe ktorého sa dostala na Listinu UNESCO, ale aj jej duchovným odkazom.

JOZEF ŠTEFFEK sa narodil v prvý deň roka, 1. 1. 1952 v Banskej Štiavnici, tu absolvoval základnú aj strednú všeobecnovzdelávaciu školu. Po skončení SVŠ nastúpil na Prírodovedeckú fakultu UK Bratislava, odbor systematická zoológia a ekológia živočíchov (1970–1975). Po absolvovaní rigoróznej skúšky v r. 1976 v odbore zoológia získal titul doktora prírodných vied, témou rigoróznej práce bol malakozoologický výskum Slovenského raja. V zápätí pokračoval internou ašpirantúrou v odbore ekológia živočíchov na Ústave experimentálnej biológie a ekológie SAV Bratislava (1976–1979), ktorú v r. 1979 úspešne ukončil a získal vedeckú hodnosť kandidáta biologických vied. Témou dizertačnej práce bola malakofauna Malých Karpát z hľadiska vývoja krajiny. V roku 1980 nastúpil ako mladý vedecký pracovník na Ústav ekológie krajiny SAV v Banskej Štiavnici, kde pôsobil štyri roky. Ani potom však svoje rodné mesto neopustil, v rokoch 1983–1987 pôsobil ako vedecký pracovník na Správe CHKO Štiavnické vrchy v Banskej Štiavnici. Ešte v roku 1987 zmenil svoje pôsobisko, keď bol prijatý na Ústav experimentálnej biológie a ekológie SAV v Banskej Štiavnici ako samostatný vedecký pracovník. V rokoch 1990–1993 bol zamestnancom Kabinetu evolučnej a aplikovanej krajinnej ekológie SAV takisto v Banskej Štiavnici. Od roku 1994 až do smrti pôsobil ako vedecko-výskumný pracovník na čiastkový úväzok v Ústave ekológie lesa SAV vo Zvolene. V období 1998–2001 bol kmeňovým pracovníkom Katedry environmentálnej výchovy a Katedry krajinnej ekológie Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Od roku 2003 bola jeho kariéra neodmysliteľne spätá s Katedrou aplikovanej ekológie Fakulty ekológie a environmentalistiky Technickej univerzity vo Zvolene, kde po habilitácii (2003) pôsobil ako docent a po inaugurácii v roku 2008 ako univerzitný profesor. Jozefova neobyčajne bohatá publikačná činnosť zahŕňa viac ako 530 vedeckých a odborných prác, uverejnených v domácich i zahraničných periodikách.

„Banská Štiavnica patrí všetkým, celému národu. Na to by sa nemalo zabúdať.“ – takto hovorieval o svojom rodnom meste výnimočný človek, vedec, publicista, cestovateľ a skaut: – Áno, som pyšný, že som Banskoštiavničan. Môj vzťah k tomuto mestu je až chorobne úzkostlivý. Z rodokmeňov som zistil, že moji predkovia prišli sem po bitke na Bielej hore, kde jedného z nich popravili spolu s Jánom Jeseniom. Od 17. storočia Šteffekovci sú v Banskej Štiavnici. Podarilo sa mi pripraviť výstavu o diele môjho starého otca, ktorý bol posledným staviteľom oltárov na Slovensku. Jeho zásluhou pribudlo asi sto oltárov v Európe.
Jeho starý otec Viliam opravoval aj sochy v kaplnkách na banskoštiavnickej Kalvárii. Zistil, že niektoré z nich mali oči vytvorené z polodrahokamov, ktoré v podvečerných hodinách, keď Slnko zapadalo a jeho posledné lúče sa ešte opreli o Kalváriu, vydávali zvláštnu žiaru.

RNDr. Jozef Šteffek, CSc. bol aj malakozológom. Už jako dvanásťročný chlapec v rodičovskej záhrade v Banskej Štiavnici si všimol, že nie je iba jeden druh mäkkýšov. Už vtedy sa u neho prebudila túžba vedieť o nich viac. V jeho zbierke, ktorá predstavuje 1,5 milióna exemplárov, je najväčšou súkromnou zbierkou ulít mäkkýšov na Slovensku a možno aj v Európe, sú aj jeho prvé banskoštiavnické druhy. Vzácnym návštevám ukazoval aj výnimočný nález fosílneho zubu z mastodonta.

Najväčšiu časť jeho zbierky tvoria schránky mäkkýšov, ktorých je odhadom niekoľko stoviek tisíc. Veľmi cenná je aj jeho zbierka hlinených fajok – štiavničiek a zapekačiek, ktorých mal viac ako tisíc. Početná a cenná je aj jeho zbierka signovaných tehál, v katalógu nájdeme tehly so siedmimi stovkami rôznych tehliarskych značiek. Bohatstvom je aj Jozefova knižnica s viac ako 20 000 titulmi.

Na základe spoločných výskumov s maďarskými kolegami bol po Jozefovi pomenovaný poddruh cihy Montenegrina perstriata steffeki Erőss & Szekeres, 2006.

Prof. RNDr. Jozef Šteffek CSc., skautským menom Zelinkár sa stal skautom 26.9. 1968. V roku 1969 absolvoval Vlčiacku lesnú školu pre vedúcich najmladších členov Slovenského skautingu a následne viedol oddiel vĺčat v Banskej Štiavnici. Komunistický režim túto organizáciu zrušil, čo Jozef ťažko niesol.
Po obnovení skautingu v roku 1990 sa aktívne zapojil do činnosti ako vodca oddielu, neskôr ako okresný vodca. V máji 1992 bol menovaný za inštruktora Slovenskej ústrednej lesnej školy. V auguste 1993 vodca SÚLŠ br. Janček – Maršál ho poveril vedením SÚLŠ. Následne v roku 1994 bol brat Zelinkár náčelníctvom menovaný do funkcie vodcu SÚLŠ.

V roku 1993 založil Nadáciu Baden-Powella pre podporu skautingu na Slovensku. Zaslúžil sa o vybudovanie stáleho skautského táboriska v Banskej Hodruši, aktívne sa zaujímal o vzdelávanie dobrovoľníkov v Slovenskom skautingu a pôsobil na regionálnej, národnej i medzinárodnej úrovni. V januári 1997 na 8. sneme v Žiline bol zvolený za náčelníka Slovenského skautingu. Funkciu vykonával do roku 1999.

Dňa 20. 12. 1997 spolu s bratom Felberom po prvý krát lanovkou vyniesli Betlehemské svetlo ako symbol pokoja a jednoty aj na Lomnický štít, čím založil tradíciu, ktorá trvá doteraz. V júni 1998 bol organizátorom prvého medzinárodného stretnutia skautov v histórii Slovenského skautingu. Konalo sa v Revištskom Podzámčí pod názvom „Eurocor´98“ (1.500 skautov z 9 štátov Európy).

Zomrel po dlhej a ťažkej chorobe 19. 4. 2013. Pochovaný je vo svojom rodnom meste, nad ktorým sa rozprestiera unikátna Kalvária.

P.S. Mal som tú česť s Jožkom dlhší čas spolupracovať. Spolu s ním sme začali s vydávaním časopisu “Sitniansky vatrár”, ktorý bol neskôr ocenený ako najlepšie regionálne periodikum. V edícii “Genius loci” sme vydali niekoľko publikácii, napríklad “Vianočné zvony” Evy Hrnčiarovej Hořinekovej a ďalšie. Aktivovali sme tiež spomienku na rodný dom fotografa Beatles Deža Hoffmanna…

Česť Tvojej pamiatke, Jožko.

(c) anton andrej pižurný
Steffek dva

Chiméra

20.11.2017

Naša spoločnosť začína kvasiť. Cítia to najmä tí dolu, ale tí „hore“ sa tvária, že sa nič nedeje, nanajvýš pokrútia nosmi nad výparmi kvasného procesu z prostredia, z ktorého práve viac »

Musíme tam všetci

19.11.2017

Každý z nás sa raz poberie tam, kam patrí. Každého pozemská púť, - či už je to lesná cestička, bulvár v meste, hradská cez dedinu, či mohutná diaľnica - sa raz ukončí. Presné správy, viac »

Pre pamätníkov

18.11.2017

:) DEFINÍCIA ČESKOSLOVENSKEJ SOCIALISTICKEJ REPUBLIKY VIETNAMSKÝM SÚDRUHOM: - "Těškosloveňsko má lihově demagogické zřícení, podvedeno Komickou sranou v cele s rezidentem Mustafem Rusákem..." viac »

Strelba, kriminalita, vrazda, policia,

Vyšetrovanie policajnej streľby na auto, pri ktorej zomrel 17-ročný pasažier, ešte neskončili

21.11.2017 12:41

Unikajúce auto Seat Ibiza sa policajti za obcou Orovnica (okr. Žarnovica) v júni tohto roku snažili zastaviť výstrelom.

železnice, koľaje, vlak

Vlaky medzi Nitrou a Prahou zrýchlia a zväčšia

21.11.2017 12:37

Vlaky na trase Nitra - Praha budú jazdiť rýchlejšie a posilní sa ich kapacita. Dôvodom je veľký záujem verejnosti o tieto spoje.

babiš

Polícia znovu požiadala o vydanie Babiša na trestné stíhanie

21.11.2017 12:36

Babiša prekvapila rýchlosť a urputnosť polície, ktorá v utorok znovu požiadala o jeho vydanie na stíhanie v kauze Čapí hnízdo.

Miloš Zeman, Vladimir Putin

Zeman sa stretol s Putinom, ktorý si cení politickú múdrosť českej hlavy štátu

21.11.2017 12:19

Rokovania, ktorými začína oficiálny program päťdňovej Zemanovej štátnej návštevy v Rusku, sa konajú v Putinovej rezidencii Bočarov Ručej.

anton andrej pižurný

Len ten, kto vidí neviditeľné, ten dokáže prežiť v nemožnom...

Štatistiky blogu

Počet článkov: 599
Celková čítanosť: 806075x
Priemerná čítanosť článkov: 1346x

Kategórie