Jeme papierový chlieb a krvavé jahody bez chuti, grilujeme mäso mutantov a pijeme jedy. Milujeme sa instatnou láskou, vzdycháme nad silikónovými prsiami a steroidnými maskulatúrami. Politici nám vymývajú z mozgu zvyšky úcty, ich métou je len konzum. Posledný skutočný básnik práve dopísal svoju ostatnú zbierku „Nox et suicido“ a štikol si poslednú smenu […]

KOREŠPONDENCIA O KAŠTIELI ADELY OSTROLÚCKEJ Šiesteho apríla 2017 som poslal list pánovi prezidentovi Kiskovi s prosbou o pomoc pri záchrane kaštieľa Ostrolúckych pri Zvolene, kde bývala Adela Ostrolúcka – láska Ľudovíta Štúra: Vážený pán prezident, obraciam sa na Vás s prosbou – apelom o záchranu Domu Adely Ostrolúckej pri Zvolene, vzácny dokument našej histórie, […]

Prileteli lastovičky. Nebola len jedna, leto sa teda môže začať. Ja hlupák som si však včera namiesto oddávaniu sa lastovičiemu cvrkotu neuvážene zapol TV a sledoval som debatné krúžky našich vrcholových politikov. Páči sa mi, že oni, ako aj tiež moderátori, to nazývajú: „Poďme sa baviť na tému…“, lebo pre nich je to asi naozaj iba zábava. Ale […]

Stará mama mala kravičku. Chovali ju v maštali pri komore. Najviac sa mi páčilo večerné dojenie. Vtedy som v prítmí maštaľky stál pri starej mame a hľadel som, ako dojí do modrého hrotka. A keď dodojila, zobrala biely porcelánový hrnček s červenými srdiečkami a nabrala čerstvého mieka, na ktorom bola ešte pena. Vypil som to a bola to zvláštna chuť, piť ho takéto […]

Dežo Hoffman sa narodil v židovskej rodine, pričom bol jedináčik. V Štiavnici žil krátko, mal iba tri roky, keď sa po smrti otca Lajosa jeho matka Kornélia odsťahovala do Žiliny. Bola zrejme podnikavá, keďže v parku pri železničnej stanici si otvorila novinový stánok. A nie hocaký, išlo o prvý kiosk, v ktorom sa nepredávali len noviny a časopisy, ale aj knihy. […]

Pre chlapca v mojom veku to bolo v roku 1968 zaujímavé obdobie. V politike sme sa nevyznali, videli sme len to, čo sa dialo. Po tankoch s bielymi pásmi zostali rozbité krajnice asfaltiek, smrad a strach. Vojačikovia, ktorí na svojich zelenohnedých autách s klikyhákmi namiesto značiek sa tmolili po našom mestečku, neboli žiadni veľkí frajeri. Mali dosť čudné červené tváre, […]

… Opálený, zamilovaný, prejedený lángošmi chlapec Tonko, som nakoniec s rodičmi opúšťal legendárny Balaton. Maďarské pláne a puszty ostávali za nami a my sme sa blížili k hraniciam našej vlasti, Československej socialistickej republiky. Dlho sme museli čakať na Colnici. Muži v uniformách, akosi čudne nervózni, pobehovali na oboch stranách. Bolo to už nadránom a […]

Naši sa raz rozhodli pre zahraničnú dovolenku. To znamenalo, že opustíme našu krajinu a pôjdeme kamsi za naše hranice. Zaznelo meno „Balaton“ a tak som vedel, že to bude Maďarsko. A tak sa aj stalo. Bývali sme v Siófoku, kde mali úžasné automaty na malinovky vo vrecúškach. Po prvýkrát som sa stretol s takým niečím a veru celkom slušnú kopu drobných forintov […]

Po roku 1989 nastala u nás naozaj bizarná doba. Otvorili sa stavidlá dovtedy zakázaných vecí. Každý mohol všetko, sloboda mávala krídlami aj tam, kde nemusela. Ja som bol v roku 1993 „rozhnevaný mladý muž“, vydával som noviny, organizoval kultúrne podujatia a rozhodol som sa, že svoju prvú básnickú zbierku, ktorú som nemohol dovtedy za socializmu vydať z […]

Mária Geržová (rod. Pischlová) (* 8. september 1820, Banská Štiavnica – † 22. máj 1899, Banská Štiavnica) bola slovenská národnokultúrna pracovníčka. Jej otec bol Pavol Pischl a matka Katarína rod. Golbergerová. Úryvok o lúčení Maríny Pischlovej a Andreja Braxatorisa – Sládkoviča je z publikácie MÚZA, ktorú sme vydali v roku 2004 v Banskej Štiavnici: […]