Založ si blog

V i e t n a m

HUSIARKA HANKA

K jednej z najťažších spomienok na moje detstvo patrí tá s vyberaním mandlí. Nosných aj krčných.
Chodil som vtedy do škôlky kaštieľa Esterházyovcov v mojich rodných Želiezovciach, kde hru na klavíri niekoľko rokov učil svetoznámy skladateľ Franz Schubert. Jedného dňa som však namiesto do škôlky išiel s mamou a sestrami do Nemocnice. Najskôr mi pán doktor pozrel do hrdla takou odporne suchou drevenou paličkou, spľasol rukami a niečo si potajomky hovorili s mojou mamou.

Potom ma mama so sestrami vypoďkali do izby s posteľami, aby som si obliekol pyžamo, že sa tam pohrám a trocha si pospím. To sa mi už prestalo páčiť. Mama s jednou sestrou odišla na záchod. Ostala so mnou sestra Renatka, ktorá vytiahla novučičkú, voňavú knižku, ktorá sa volala „Husiarka Hanka“ a začala mi z nej čítať. Bolo to krásne, pomaly som zaspával. Vtedy Renatka vstala, položila Husiarku Hanku na stolík a potichu mi povedala, že tiež ide na záchod.
Bola to zrada! Z toho záchoda sa už žiadna z nich nevrátila a ja som s veľkým plačom dlho nemohol zaspať.
Samotná operácia bola niečo také príšerné, že aj dnes, po rokoch, mám z toho husia kožu. Pamätám si, že mi pán doktor pichol veľkú injekciu do hrdla, sestrička mi silno držala zozadu hlavu. Blížili sa mi do úst strašné a lesklé kliešte… A potom do bielej misky s modrým okrajom zo mňa čosi vypadlo.

Nemohol som nič jesť, len piť kakao a neskôr jeden rožok. Boli to najstrašnejšie dni môjho života. Ale Renatka, ktorej som už zradu odpustil, mi potom stále chodievala čítať Husiarku Hanku a tak sme to vydržali.

Knižku Husiarka Hanka som mal aj vtedy, keď som bol už prvákom na Základnej deväťročnej škole. Jedného dňa nám naša pani učiteľka povedala, že v akomsi Vietname je vojna a deti sa tam majú zle, že by sme im my, slovenské deti mali poslať nejaké hračky. Tak moji spolužiaci nosili všelijaké drevené, aj plyšové hračky, cukríky. Ja som rozmýšľal nad tým, že vojna je naozaj strašná a že Vietnamské deti musia mať veľký strach a musia byť veľmi smutné.

Preto som sa rozhodol, že im pošlem moju milovanú knižku Husiarka Hanka. Pani učiteľka sa sice usmiala a povedala niečo, že nevie, či deti vo Vietname vedia čítať po slovensky, ale že im to možno niekto bude vedieť preložiť.

A tak sa aj stalo. Husiarka Hanka bola poslatá deťom do Vietnamu. Lebo som už vtedy vedel, že prichádzame o to, čo máme najradšej…

© Anton A. Pižurný
(Z môjho pripravovaného rukopisu „O čo prichádzame“)

P.S.: A nakoniec mi moja sestra Renatka niekde kúpila aj tento Vietnamský klobúk…

Malý tonko

2541
764

Výročie

20.11.2018

Spodina

19.11.2018

Časnosť

18.11.2018

Prečo sa bojíme matky a milenky Smrti? Určite nemá železné zuby a je krásna ako májové ráno. Žiarlime na ňu, lebo sa pri každom vrtí? Smrť je verná družka, je radostná do špiku kostí, viac »

Erik Solheim

Odstúpil šéf Programu OSN pre životné prostredie Erik Solheim

20.11.2018 19:05

Audit OSN spochybnil jeho neúmerne vysoké cestovné náklady v čase, keď OSN musí znižovať svoje výdavky.

škola, žiaci, učiteľ, deti

Predprimárne vzdelávanie by malo byť povinné pre všetky 5-ročné deti

20.11.2018 18:18

Povinnosť absolvovať predškolskú prípravu by bola zavedená rok pred začiatkom povinnej školskej dochádzky.

Peter Gajdoš

Bojovú skupinu krajín V4 posilní v roku 2019 aj Chorvátsko, poveddal Gajdoš

20.11.2018 17:58

Podpisom nóty to dnes potvrdili ministri obrany V4 spoločne so svojím chorvátskym partnerom.

peniaze, euro, bankovky, eurá

Euro má u Európanov vysokú podporu

20.11.2018 17:57

Európska komisia verejnila v poradí už 17. prieskum Eurobarometra na tému obľúbenosti spoločnej meny euro medzi občanmi 19 členských krajín eurozóny.