Založ si blog

Kaštieľ Esterházyovcov. . .

KAKAOVÝ TONKO

…Kaštieľ slúžil na rôzne účely. Istý čas mal v ňom aj kanceláriu môj otec Anton, ktorý vyštudoval vo Viedni veterinárstvo. Ja som do neho chodil do škôlky – ovody. V škôlke bolo celkom dobre, dve veci mi však vadili. Obedy a poobedňajšie povinné spanie. Do škôlky ma vodili sestry, ale neskôr som už chodil aj sám, pretože to bol naozaj iba kúsok. Raňajkoval som doma. Najradšej kakao a pretože to bolo jedno z mojich naj nápojov, volali ma aj Kakaový Tonko. Mama ho vedela variť najlepšie. Ale niekedy nemala čas a musela sa skôr ponáhľať do predajne Slovenskej knihy, kde robila ako vedúca. Otec, ten odchádzal z domu ešte skôr. Vtedy mi museli urobiť kakao moje sestry. Ale tým sa nechcelo vždy mi ho precediť, aby v ňom nebol ani kúsok kožky. Tú som úprimne nenávidel. Až tak, že keď som ju pri pití kakaa zacítil v ústach, napínalo ma na vracanie. Nestačilo, že sa kožka, ktorá sa utvorila v pohári, vybrala prstami. Muselo sa ešte aj precediť. A to sa mojim sestrám veľmi nechcelo.

Po príchode do škôlky sme sa mohli hrať vo vysokých kaštieľnych miestnostiach. Nikdy nás ale nepúšťali na dvor kaštieľa, ktorý mal tvar obdĺžnika a bol pre nás jedným z najtajomnejších území. To sa už na dlhých chodbách rinula vôňa pražiacej sa cibule z prípravy obeda. Ale nebola to tá vôňa cibuľky, ktorú sme doma dávali na bryndzové halušky. Bol to ťažký, mastný pach, šíriaci sa do každého kúta.

Obed bol pre mňa stresujúcim zážitkom, pretože doma sme jedávali za naším stolom dobré jedlá našej mamy. Ale tu často bolo na obed mäso, ktoré malo v sebe mastné kúsky, alebo šľachy, od ktorých ma napínalo rovnako, ako od kakaovej kožky.

No a po obede sme sa museli umyť a ísť si ľahnúť do spálne, kde bola nesmierna nuda a smrad. Často sme sa preto s kamarátmi hrali potajomky na doktorov. Pichali sme si pod paplónmi injekcie, šepkajúc sme sa vyšetrovali. Nekonečne dlhé minúty povinného spánku sa vliekli. Až sme konečne mohli vstať a ísť sa hrať za kaštieľ do slnkom zaliateho voňavého parku…


(c) anton a. pižurný
z pripravovaného rukopisu “Biela skrinka”

https://www.facebook.com/photo.php?fbid=10203924360668150&set=a.1073127407173.10284.1795821153&type=3&theater

Poézia v bordeli, bordel v poézii

23.05.2017

Po roku 1989 nastala u nás naozaj bizarná doba. Otvorili sa stavidlá dovtedy zakázaných vecí. Každý mohol všetko, sloboda mávala krídlami aj tam, kde nemusela. Ja som bol v roku 1993 "rozhnevaný viac »

Marína 118

22.05.2017

Mária Geržová (rod. Pischlová) (* 8. september 1820, Banská Štiavnica – † 22. máj 1899, Banská Štiavnica) bola slovenská národnokultúrna pracovníčka. Jej otec bol Pavol Pischl a matka viac »

Čiľejkárky

21.05.2017

Môj najlepší kamarát Igor mal rodinu v Čajkove. Bolo to kdesi pri Tlmačoch za Levicami. Mali tam vinice a keď sme boli prvákmi na strednej škole, pozvali ma na oberačku hrozna. Oberačka samotná viac »

Jeep Cherokee - 2014

USA zažalujú Fiat Chrysler pre emisie dízlov

23.05.2017 22:41

Americké ministerstvo spravodlivosti chce podať civilnú žalobu na Fiat Chrysler Automobiles pre nadmerné emisie naftových vozidiel.

manchester

Manchester smúti, ľudia sa schádzajú na pietnom zhromaždení

23.05.2017 20:14

Ľudia prišli s kvetmi a niektorí priniesli narýchlo vytlačené heslá so srdcom a nápisom: "Milujem MCR (Manchester)".

MANCHESTER

Slovenka z Manchestru bola v aréne deň pred útokom

23.05.2017 20:00

Dcéra Martiny Carr (za slobodna Balážovej), Slovenky žijúcej v Manchestri, sa deň pred teroristickým útokom v aréne opýtala: "A čo keď sa niečo stane, také ako v Paríži?"

SÚDNA RADA: Voľba zástupcov

Exkluzívne: Toto sú noví členovia Súdnej rady

23.05.2017 19:00, aktualizované: 21:45

Voľby do Súdnej rady určia na ďalšie roky smerovanie súdnictva. Toto je osem nových členov 18-miestnej rady.

anton andrej pižurný

Len ten, kto vidí neviditeľné, ten dokáže prežiť v nemožnom...

Štatistiky blogu

Počet článkov: 459
Celková čítanosť: 576922x
Priemerná čítanosť článkov: 1257x

Kategórie