Založ si blog

Slivky naše. . .

ČAS SLIVIEK

 

Nedávno som si kúpila v obchode balíček sušených sliviek. Na obale bolo napísané „Produkt USA, baliareň Levice“.  Zamyslela som sa. Kde sú tie časy, keď v našom chotári rástli stovky slivkových stromov a sušených sliviek mali v každej domácnosti dostatok…

 

Slivky boli väčšinou vysadené na medziach. My sme mali asi 40 – 50 stromov. Čo sa s nimi stalo? Najprv to bolo zakladanie Jednotných roľníckych družstiev. Malé políčka sa zlučovali, medze sa rušili, no a stromy jednoducho zlikvidovali (alebo aj ukradli). Stromy, vysadené jednotlivo v záhradách, napádala „šárka slivková“ a tak dnešná generácia konzumuje slivky zo zámoria.

 

Pred rokmi som bola na jeseň v Čechách. Bola som prekvapená množstvom krásnych plodov na stromoch. Majú lepšie ochranné prostriedky proti škodcom, než my, alebo to väzí v niečom inom?

Nie však o tom som chcela písať. Slivkový lekvár, sušené slivky a hlavne domáca slivovica, to boli produkty, ktorých na dedine v každej domácnosti bol dostatok. S jeseňou prichádzal čas sliviek. Ako prvé vyšiel otec do poľa skrontrolovať, či už slivky dozreli. Ak už boli krásne tmavomodré a začínali mäknúť a opadať, mohli sme začať s oberaním, vlastne obíjaním a striasaním, pri tejto práci sa podieľala celá rodina. Veľkú plachtu sme rozložili pod najbližší strom, otec ním silno triasol a o chvíľu bola plachta pokrytá krásnymi slivkami. My, deti, sme ich zbierali do košíkov, alebo do veľkých „fiertušiek“ – záster, opásaných okolo pása. Vysýpali sme ich do vriec a ukladali na vozík, ktorý sme ručne ťahali domov. Na jeden vozík sa vmestilo aj desať vriec. Pri zbieraní sme si museli dávať pozor na ruky, lebo nie všetky slivky padli na plachtu. Suchá tráva a rôzne buriny nás poriadne dopichali a aj osy, pochutnávajúce si na sladkých plodoch, útočili na nás. Doma sme slivky vysypali do veľkého dreveného (zabíjačkového) koryta a na večer sme si pozvali susedky na „lúpanie“ sliviek. Pekné plody sme vykôstkovali a dávali do veľkéhom kotla, ktorý už stál na trojnožke pripravený na dvore. Ostatné slivky, z ktorých sa po kvasení pálila slivovica, sme bez kôstkovania sypali do sudov.

 

Takto to bolo skoro v každom dome. Ráno mama pod kotlom zakúrila a začala variť lekvár. Masa sa musela stále miešať špeciálnou miešačkou, upevnenou na dlhej rukoväti. Pri varení pufkala a vystrekovala, preto musela mať miešačka dlhú rúčku, aby gazdinú nepopálila. Keď sa slivky varili dobrú hodinu, vznikla z nich zvláštna masa. Koža sliviek bola zošúverená a vnútorná časť bola spola rozvarená. To bolo „krkavce“, ktoré sme hlavne my, deti, rady ochutnávali. Po dlhšom varení masa hustla a musela sa stále miešať, aby sa nepripálila na dno a boky kotla. To sa už z kotla šírila špecifická slivkovo – lekvárová vôňa. A keďže sa lekvár varil skoro v každom dome, celou dedinou sa tiahla príjemná sladkastá vôňa. Pod kotol sa prikladalo len po kúskoch dreva, lebo čím bol lekvár hustejší, tým skôr priháral. A prihorený, pripálený lekvár by pokazil chuť všetkému lekváru.

 

Keď gazdiná usúdila, že je už dosť hustý, prestala pod kotlom kúriť a chladnúci lekvár dávala do hlinených nádob a mliečnikov. Tie potom zaviazala pergamenovým papierom (celofán vtedy ešte nebol) a uložila ich do komory. My, deti, sme mali rady chlieb natretý nahrubo lekvárom a posypaný kryštáľovým cukrom. Dával sa do koláčov a buchiet ako plnka, ba robili sa s ním aj rezance, „ľaľuške“. Na vyvarené rezance sa dal lekvár, premiešali sa a pochúťka bola hotová.

 

Keď sme slivky lúpali, tie najkrajšie a najzrelšie sme odkladali zvlášť – na sušenie. Najprv sa sušili len tak na voľno na slnku, poukladané na latkových podložkách. Keď troška povädli – obschli, poukladali sme ich na plechy a dali dosušiť do „pekácej“ pece, keď sa v nej upiekol chlieb. Dobre vysušené vychladnuté slivky dala mamka do pláteného vrecka a mali sme na celú zimu výbornú pochúťku. Občas uvarila mamka sušené slivky spolu so sušenými hruškami. To bola nezabudnuteľná chuť, ktorej sa nevyrovnajú žiadne moderné pochúťky.

Lekvár sa varil aj z durandzií, druhu sliviek, ktoré sa nedajú vykôstkovať. Keď boli slivky napoly uvarené, museli sa pretláčať cez sito, kôstky ostali na ňom. To bol jemnejší lekvár, ale gazdiné ho nerady varili, lebo s ním bolo viac roboty. Durandzie sa dávali väčšinou do suda, na pálenku.

Pri varení sa do lekváru nepridávali žiadne príchute, ani cukor…

 

(c) Janka Pižurná

Spriadanie myšlienok

(úryvok v pripravovaného rukopisu)

slivkovy-lekvar

Hubári pozor!

21.09.2018

Viete, prečo je tak veľa hríbov? Veď včera hovorili v telke, že Mochovce nie sú v poriadku! .:.

Podenkovosť

21.09.2018

E F E M É R Y Každý deň sa učím, že všetko tu je dočasné, a je mi preto na smiech to večné čvachtavé pachtenie sa po mizivom marive, ktoré ničím nenaplní hroby, iba pozostalým uberie viac »

Modus v kulturáku

20.09.2018

Jedného zimného večera bol v našom Kultúrnom dome koncert slovenskej skupiny Modus. Poznali sme od nich len pesničku "Suzie". My, ortodoxní rockeri, odchovaní na maďarskom hardrocku, sme trocha viac »

Irán prehliadka vojenská útok zranení

Vojenská prehliadka v Iráne sa zmenila na peklo: 24 mŕtvych a 53 zranených

22.09.2018 13:19

Iránsky minister Mohammad Džavád Zaríf z útoku obvinil krajiny blízkovýchodného regiónu a ich "inštruktorov z USA".

Litva Pápež Návšteva Pobaltie

Pápež pricestoval na návštevu Pobaltia, čakajú ho obete fašizmu a komunizmu

22.09.2018 12:34

Pápež si uctí pamiatku obetí holokaustu pred pamätníkom geta vo Vilniuse.

porošenko, klimkin

Pasy vybičovali predvolebnú rétoriku Kyjeva

22.09.2018 12:00

Najnovší škandál sa týka vydávania maďarských pasov etnických Maďarov ukrajinským občanom maďarského pôvodu.

Jean-Claude Juncker

Juncker: Platiť dolármi v rámci Európskej únie je absurdné

22.09.2018 11:22

Predseda Európskej komisie by chcel, aby členovia EÚ v budúcnosti platili eurom aj svojim dodávateľom ropy a plynu.

Anton Pižurný

Len ten, kto vidí neviditeľné, ten dokáže prežiť v nemožnom...

Štatistiky blogu

Počet článkov: 899
Celková čítanosť: 1362656x
Priemerná čítanosť článkov: 1516x

Autor blogu

Kategórie