Založ si blog

Milan Adamčiak: „. . . nemáme dôvod sa hanbiť za svoju budúcnosť. „

Nedávno nás navždy opustil MILAN ADAMČIAK, legenda slovenskej hudby, výtvarného umenia a literatúry. Prinášam s ním rozhovor, ktorý sme urobili ešte v roku 2005 v Banskej Štiavnici.

NAPRIEK TOMU SOM OPTIMISTA

PhDr. Milan ADAMČIAK, narodený v Ružomberku 16.12. 1946:
Študoval na Konzervatóriu v Žiline, hru na violončelo. Absolvent FFUK Bratislava odbor hudobná veda (1968-1973). Takmer dvadsať rokov pôsobil vo svojom odbore vo vzťahoch hudby k iným umeniam a hudobnej semiotike na SAV. Založil SNEH – Spoločnosť pre nekonvenčnú hudbu, niekoľko hudobných súborov. Pôsobil ako viceprezident Európskeho kultúrneho klubu na Slovensku. Inicioval vznik albumu pre pápeža Ù Jána Pavla II, ďalej výstavu Johna CAGEa v SNG etc…
Je zaradený medzi výrazné postavy experimentálneho umenia 60. rokov v slovenskom i medzinárodnom kontexte.

Anton A. Pižurný: Sedíme v dome na Sládkovičovej ulici v Banskej Štiavnici. Vetry osudu ťa doviali do týchto končín…

– Aké vetry? Priaznivé. Môj priateľ Platon Baker mi svojho času spomenul svoju kúriu v Teplej, dnes v Podhorí, pri Banskej Štiavnici, že by som tam niekedy Mohol prísť a tvoriť, prípadne participovať na jej oživení. Keďže mám nejaké skúsenosti s oživovaním kultúrnych pamiatok, a rád sa podieľam na podobných projektoch, s radosťou som súhlasil., nevediac že sa to stane hneď. Štiavnicu považujem za krásne mesto a je pre mňa potešením, ocitnúť sa v tejto lokalite, spomenúť si na detstvo a stretať sa s mladými nadšencami pre tento kraj a našu kultúru.

AAP: Pred chvíľkou sme sa na dvore zhovárali o súčasnej politickej klíme u nás. Skočme hneď do tohto súdka…

– Nerád sa bavím o „politike“, najmä nie o tej našej. Počas svojej pôsobnosti som neraz a pravdupovediac s radosťou, spolupracoval s mnohými politikmi v oblasti kultúry a dnes sa mi zdá táto spolupráca takmer nemožná, hlavne kvôli nezáujmu našich súčasných dejateľov. Keď boli zvolení, boli volení s nádejou, že budú myslieť na svojich voličov, na túto krajinu, na svoje povinnosti voči nej. Obávam sa, že im je to ľahostajné. Napriek tomu som optimista a považujem za potrebné robiť čo sa dá.

AAP: Pracoval si na mnohých lokalitách v rôznych oblastiach. Ktorá aktivita ťa naplnila najlepším pocitom?

– Participoval som vo viacerých sférach, v ktorých sa nám podarilo zobudiť záujem. To nie je málo. Ale azda najkrajší podiel mojej účasti som poskytol a užil v Slovenskom raji pri uchovaní Kláštoriska, ktoré svojho času objavil môj veľmi dobrý priateľ, archeológ Dr. Michal Slivka. Bol to jeho študentský sen a podieľať sa na jeho reálnom zastrešení bola pre mňa veľká česť a radosť.

AAP: V Bratislave sa považuje za tvoj najväčší počin uskutočnenie výstavy z diela Johna Cagea s jeho osobnou účasťou v roku 1992..

– John Cage je azda najvýznamnejšia postava XX. storočia z dejín hudby a umenia v Spojených štátoch s ďalekosiahlym dopadom najmä jeho ideí. Do Bratislavy bol pozvaný z iniciatívy mladých skladateľov, čiastočne aj mojich odchovancov a jeho osobná návšteva bola ohrozená najmä jeho vekom. V roku 1992 sa dožíval osemdesiatky a na mnohých miestach v Európe sa konali festivaly z jeho hudobnej a intermediálnej tvorby. Keďže si ho nesmierne vážim, odhodlal som sa po prvý a (a žiaľ i) posledný krát ho osloviť aby potvrdil svoj prítomnosť na „Večeroch novej hudby“ v Bratislave.
Na naše veľké prekvapenie a potešenie do Bratislavy skutočne zavítal. Zúčastnil sa vernisáže v SNG i ďalšej výstavy, uskutočnenej na jeho počesť a v Slovenskej filharmónii realizoval svoju nezabudnuteľnú prezentáciu. Mal som tú česť s ním stráviť ešte niekoľko dní v Peruggii, no k ďalším stretnutiam už nedošlo, pretože táto veľká osobnosť o pár týždňov odišla na večnosť… Verím, že jeho odkaz, ktorý bol u nás dlhé desaťročia ignorovaný, zakotvil na Slovensku natrvalo.

AAP: Aký bol? Ako na teba pôsobil?

– Nezaslúžil som si stretnutie s ním. Ale veril som, že je mostom, ktorý treba poznať. Paradoxne pred smrťou poslal na Slovensko svoju báseň, v ktorej pripomenul most, aj mňa. Pripadám si teraz ako ten stotník z Nového zákona, ktorý vyriekol povestné slová: „Pane, nie som, hoden, aby si vošiel pod moju strechu…“.
Veľa rokov sa tvrdilo, že moja tvorba je ovplyvnená týmto skladateľom. Málo som ju poznal natoľko, aby som z nej mohol čerpať, ale stalo sa, že sme ju mali možnosť spoznať a ja ho nemôžem nepovažovať za svojho učiteľa.
Dokonca mi rovno povedal: „Mám na svete veľa žiakov, o ktorých neviem, ty patríš medzi tých, o ktorých viem.“Pre mňa je to všetko stále ešte zázrak.

AAP: Zdá sa, že slovenská spoločnosť, ktorá vo veľkej miere oceňuje tzv. „osobnosti“ a „celebrity“ na tie skutočné ešte nedozrela…

– Slovenské dejiny sa doslovne hemžia osobnosťami, ktoré sme dokázali ignorovať, vyštvať, zneužiť i pochovať. Boli to naši, dodnes vzácni rodáci. A mnoho ich ešte bude. Osobne som presvedčený, že Slovensko je krajina s obrovským potenciálom geografickým i genetickým. Záleží na nás, akú hodnotu pripíšeme sebe, ako egoisti, alebo ako príslušníci národov, ktoré tu našli či vytvorili svoj domov a domov pre svoje deti. Verím, že tak, ako sa nemusíme hanbiť za svoju minulosť, nemáme dôvod sa hanbiť za svoju budúcnosť.
O súčasnosti radšej pomlčím.

Ďakujeme……………………………… Pižurný

foto: Anton Pižurný

adamcia-na-sladkovicofej

Časnosť

18.11.2018

Prečo sa bojíme matky a milenky Smrti? Určite nemá železné zuby a je krásna ako májové ráno. Žiarlime na ňu, lebo sa pri každom vrtí? Smrť je verná družka, je radostná do špiku kostí, viac »

Zmena mena

17.11.2018

ZMENA V SPOLOČNOSTI MENOM ČSSR V ROKU 1989:

Ej veru, aľe dobre mi je pri duši. . .

16.11.2018

Nie je to až tak dávno, keď ešte existovalo Československo. Napriek tomu, že poslanec Michael Kocáb inicioval petíciu na vypísanie Refenda s otázkou, či si občania želajú rozdelenie na Českú viac »

Dmitrij Peskov

Hovorca Kremľa Peskov vylúčil automatický návrat Kuríl pod správu Japonska

18.11.2018 21:51

Japonský premiér údajne sľúbil, že ak Rusko prevedie časť ostrovov na Japonsko, americké základne tam nebudú.

francúzsko, demonštrácia, protest, žlté vesty, cesta, auto, blokáda

Počas protestov vo Francúzsku utrpelo zranenia vyše 400 ľudí

18.11.2018 20:18

Štrnásť zranených je vo vážnom stave. Protesty dnes pokračovali na 150 miestach.

bitcoin

Šéfka MMF: Aj centrálne banky by mali vydávať kryptomeny

18.11.2018 19:00

Centrálne banky by mali uvažovať o emisii digitálnych mien, keďže sa nachádzame v období, v ktorom sa mení chápanie peňazí, tvrdí Christine Lagardová.

rusko, obrazy, picasso, maliar, vystava

V Rumunsku sa možno objavil Picassov obraz ukradnutý pred 6 rokmi

18.11.2018 18:45

Na holandskú ambasádu v Bukurešti s obrazom prišla spisovateľka rumunského pôvodu, ktorá o krádeži napísala knihu.