Založ si blog

Dvadsaťdva

Každý sa raz poberieme do svojej určenej diaľky. Odídeme od našich drahých s nádejou, že sa znova stretneme. Môj otec odišiel po niekoľkoročnom trápení so srdcom a cukrovkou.

Prvý infarkt dostal, keď k nám vstúpili vojská „bratskej pomoci“ Varšavskej zmluvy v roku 1968. Pamätám si, ako som sa prebudil na veľký hukot za oknom a na ulici som uvidel obrovský tank s bielym pruhom. Veľmi som sa bál, ale zároveň ma to fascinovalo. Mama vošla do izby a hovorí mi:

Synček, asi bude vojna…“

Rozplakal som sa, slzy mi tiekli na modré prúžky môjho vankúša.

Vojna nebola, ale z tých čias si dobre pamätám na vynikajúce „Dubčekove rožky“ (Dubček kifli), ktoré stáli pár halierov, boli veľké a chutné. Ľudia vtedy stáli v dlhých radoch (frontách) pred obchodmi s potravinami a vláčili domov plné tašky múky, konzerv, cestovín…

Vojna teda nakoniec nebola. Dokonca sa moje sestry zoznámili s akýmisi mladými ruskými vojačikmi, ktorí stále fajčili tú ich „machorku“. Kúpili od nich malé tranzistorové rádio, ktoré hralo dlhé roky. Na plote parku sa objavil veľký biely nápis „Okupanti domov!“.

Otec potom stále putoval z nemocncie do nemocnice, dostal aj druhý infarkt. Raz sme ho boli pozrieť v kúpeľoch Sliač. Tam som po prvýkrát jedol loveckú salámu s rožkom a bola to veru pochúťka. Otec vyšiel v modrom plášti pred Ústav kardiakov a ukázal mi akúsi sochu. Vravel, že to je socha Maríny, o ktorej raz budem vedieť, kto bola.

Otec zomrel na tretí infarkt začiatkom normalizácie. Mama so sestrami ho boli pozrieť v nemocnici, potom sme sa chystali kúpať na Hron. Ale zrazu zazvonil telefón – volali z nemocnice. Mama s plačom utekala naspäť. Otec zomrel pokojne, ležiac v posteli, ako čítal noviny.

Keď sme toto hovorili nášmu deduškovi z Prenčova ten sa zamyslel a opýtal sa, o koľkej sa to stalo. Povedal, že presne vtedy u nich vonku niečo veľmi silno buchlo. Vyšiel von a buchlo to aj druhýkrát, o niečo slabšie. Nevedel si to nijako vysvetliť. Ja som sa nad tým zamyslel. Dvakrát to buchlo. Dva. Raz silnejšie, raz slabšie. To je predsa ako 22, pomyslel som si. Opýtal som sa, aký bol presne dátum, keď otec zomrel. Odpovedali mi, že predsa 22. júla…

Všetci sa raz poberieme do svojej diaľky. A stretneme sa. Mohlo by to tak byť…

.:.

Anton Pižurný

Biela skrinka

Praďme že len, praďme

27.03.2019

🌓 SPRIADANIE MYŠLIENOK 🔵 ...Po vybraní z močíl sa konope prepláchli v potoku, aby sa z nich zmylo bahno. Konope sa dôkladne vysušili a mohli sa trepať. Na tento úkon sa používali „trlice“. viac »

Lilith a Eva

26.03.2019

DIVOKOSŤ V SRDCI Nechcem Evu, ja chcem Lilith, v každej chvíli cítiť divokosť, nie nudnú oddanosť kvíliť a byť neustále ohryzený až na kosť výčitkami, posolstvami, múdrymi radami, keď viac »

Pučanie

24.03.2019

🔺 ⚫️ 🔴 Všetko už bolo povedané napísané zažité môžem sa spokojne pobrať na druhý svet takto dobre mi však už nikdy nebude preto tu ešte chvíľu zostanem. .:. (ap)

dve percentá dane, Pravda, 2%

Občianske združenie Preveda

26.03.2019 23:55

Občianske združenie Preveda pracuje v oblasti inovatívnych foriem vzdelávania prevažne zameraných na vedu a výskum, ale aj na oblast ľudovej kultúry a umenia.

zuzana čaputová, maroš šefčovič

Čaputová a Šefčovič odmietli pochybnosti o financovaní svojich kampaní

26.03.2019 22:40

Kandidáti hovorili aj o tom, čo ich sklamalo na kampani protikandidáta.

Donald Trump

Snemovňa reprezentantov neprelomila Trumpovo veto ohľadom bariéry

26.03.2019 21:13

Prezidentovo nariadenie núdzového stavu však ešte môžu zablokovať americké súdy.

Venezuela Guaidó

Prítomnosť ruských vojakov vo Venezuele je porušením jej ústavy, vyhlásil Guaidó

26.03.2019 20:38

Guaidó sa takto vyjadril na pôde opozíciou kontrolovaného Národného zhromaždenia.

Anton Pižurný

Len ten, kto vidí neviditeľné, ten dokáže prežiť v nemožnom...

Štatistiky blogu

Počet článkov: 1,069
Celková čítanosť: 1729749x
Priemerná čítanosť článkov: 1618x

Autor blogu

Kategórie