Založ si blog

Dvadsaťdva

Každý sa raz poberieme do svojej určenej diaľky. Odídeme od našich drahých s nádejou, že sa znova stretneme. Môj otec odišiel po niekoľkoročnom trápení so srdcom a cukrovkou.

Prvý infarkt dostal, keď k nám vstúpili vojská „bratskej pomoci“ Varšavskej zmluvy v roku 1968. Pamätám si, ako som sa prebudil na veľký hukot za oknom a na ulici som uvidel obrovský tank s bielym pruhom. Veľmi som sa bál, ale zároveň ma to fascinovalo. Mama vošla do izby a hovorí mi:

Synček, asi bude vojna…“

Rozplakal som sa, slzy mi tiekli na modré prúžky môjho vankúša.

Vojna nebola, ale z tých čias si dobre pamätám na vynikajúce „Dubčekove rožky“ (Dubček kifli), ktoré stáli pár halierov, boli veľké a chutné. Ľudia vtedy stáli v dlhých radoch (frontách) pred obchodmi s potravinami a vláčili domov plné tašky múky, konzerv, cestovín…

Vojna teda nakoniec nebola. Dokonca sa moje sestry zoznámili s akýmisi mladými ruskými vojačikmi, ktorí stále fajčili tú ich „machorku“. Kúpili od nich malé tranzistorové rádio, ktoré hralo dlhé roky. Na plote parku sa objavil veľký biely nápis „Okupanti domov!“.

Otec potom stále putoval z nemocncie do nemocnice, dostal aj druhý infarkt. Raz sme ho boli pozrieť v kúpeľoch Sliač. Tam som po prvýkrát jedol loveckú salámu s rožkom a bola to veru pochúťka. Otec vyšiel v modrom plášti pred Ústav kardiakov a ukázal mi akúsi sochu. Vravel, že to je socha Maríny, o ktorej raz budem vedieť, kto bola.

Otec zomrel na tretí infarkt začiatkom normalizácie. Mama so sestrami ho boli pozrieť v nemocnici, potom sme sa chystali kúpať na Hron. Ale zrazu zazvonil telefón – volali z nemocnice. Mama s plačom utekala naspäť. Otec zomrel pokojne, ležiac v posteli, ako čítal noviny.

Keď sme toto hovorili nášmu deduškovi z Prenčova ten sa zamyslel a opýtal sa, o koľkej sa to stalo. Povedal, že presne vtedy u nich vonku niečo veľmi silno buchlo. Vyšiel von a buchlo to aj druhýkrát, o niečo slabšie. Nevedel si to nijako vysvetliť. Ja som sa nad tým zamyslel. Dvakrát to buchlo. Dva. Raz silnejšie, raz slabšie. To je predsa ako 22, pomyslel som si. Opýtal som sa, aký bol presne dátum, keď otec zomrel. Odpovedali mi, že predsa 22. júla…

Všetci sa raz poberieme do svojej diaľky. A stretneme sa. Mohlo by to tak byť…

.:.

Anton Pižurný

Biela skrinka

Odrátavanie

11.12.2018

Kto vidí neviditeľné, ten uspeje v nemožnom. Do duše sa mi zadrela kostrnka modrého anjela. Peklo kvôli tebe rád obrátim hore dnom, vytrasiem z neho Satana a zakričím: Hop, elá! Kto nazrie viac »

Krv

10.12.2018

Snívalo sa mi, že sme boli s mojím kamarátom kdesi na horách a z úkrytu sme pozorovali fašistov, ako strieľali samopalmi ľudí do jám. Bolo to príšerné! Červenohnedá krv fŕkala a nás mykalo, viac »

Možno, Béla?

09.12.2018

Ako povedal náš pán minister financií, na budúcom účte rozpočtu Slovenska svietia tri nuly, máme vyrovnaný rozpočet a „projektu Slovensko“ sa darí ako nikdy. Prečo teda rastú ceny energií viac »

triblavina,kamion,dialnica D1

Súvislá diaľnica do Košíc bude skôr cez Maďarsko ako cez Slovensko

11.12.2018 21:23

Bratislava a Košice budú prepojené súvislou diaľnicou minimálne o päť rokov skôr cez územie Maďarska než cez Slovensko.

štrasburg, streľba

Na vianočných trhoch v Štrasburgu sa strieľalo, hlásia obete

11.12.2018 21:17, aktualizované: 23:48

Šlo o teroristický útok, pri ktorom zahynuli najmenej dvaja ľudia, ale niektoré zdroje hovoria až o štyroch mŕtvych.

francúzsko, žlté vesty

Egyptská vláda údajne zakázala predaj žltých viest v obavách z demonštrácií

11.12.2018 20:27

Zakázané predávať žlté vesty majú obchodníci jednotlivcom, nie firmám.

donald trump

USA zaradili Pakistan na zoznam krajín porušujúcich náboženské slobody

11.12.2018 19:32

Presun na čiernu listinu umožňuje, aby USA na Pakistan uvalili sankcie.