PANDORA

MAJSTER ŠUSTER

…Môj otec bol majster šuster – obuvník. Aj jeho otec bol obuvník. Toho som však nepoznala, lebo zomrel skôr, ako som sa ja narodila (1929). Preto o ňom píšem, lebo zomrel snáď zbytočne podľa dnešného medicínskeho postupu. Doniesol z mesta krupón podrážkovej kože. Ostrým nožom rozrezal na ňom špagát. Krupón sa silou a rýchlosťou vymŕštil, narazil do noža a ten mu rozrezal žilu na ruke. Pravdaže, silno krvácal, ale keďže to bolo v treskúcej zime v roku 1929, osud bol k nemu nemilosrdný. Krvácanie zastavili podomácky, ale rana sa zapálila. Podľa vtedajších dobrých rád mu na hnisajúcu ranu prikladali pavučiny. Čo inšie mohlo pri takom „odbornom“ ošetrovaní nastať, než otrava krvi.

Naložili ho na voz, poprikrývali perinami a odviezli ho do nemocnice do Štiavnice. Žiaľ, bolo už príliš neskoro. Aj keď toto píšem, behajú mi po chrbte zimomriavky, akí boli vtedy ľudia naivní a zaostalí.

Hovorievalo sa, že šustri sú poloviční filozofi, lebo pri takej jednoduchej práci, ako je klincovanie podrážok, majú dosť času na premýšľanie. Náš otec taký naozaj bol. Na obloku, po pravej ruke, mal vždy položený stolový kalendár. Do neho denne zapisoval, aké bolo počasie, koľko stupňov ukazoval teplomer, ktorý mal pripevnený na vonkajšej strane okna, koľko vajec zniesli sliepky, čo sa v obchode nakúpilo, za akú cenu, a rôzne poznámky o domácnosti…

(Úryvok je z pozostalosti mojej mamy Janky Pižurnej, tento rukopis v zelenom zošite mi odovzdali v nemocnici v Banskej Štiavnici, keď umrela. Písala ho doslova do posledného dychu. Pripravujem ho na knížné vydanie s názvom „Spriadanie myšlienok…)

Foto: Najvyššie položený tajch Ottergrund nad Banskou Štiavnicou. Foto: Tomáš Mlynárik.

Dnes, 26. marca 2015 je to presne trinásť rokov, ako nás Janka Pižurná, rodená Považanová navždy opustila…