(Kde vy ste, tam aj my sme boli, kde my sme, tam aj vy budete) Úloha hrobára je v každom meste, či dedine, to je funkcia veľmi vážená. Môžu ju vykonávať ľudia s patričnou empatiou a nadhľadom nad vecami pozemskými. Aj tí banskoštiavnickí majstri hrobári patria k legendám. Hádam najznámejším bol pán Kácha. Vyznačoval sa aj zmyslom pre humor. Napríklad vyšiel raz ešte […]

KNIHA SA STÁVA PÚHYM TOVAROM Zdá sa, že na Slovensku je pomaly viac spisovateľov, než ich čitateľov. Byť spisovateľom sa človek nenaučí v žiadnych tvorivých kurzoch písania, ani kurzoch geniality, ale spisovateľom sa človek musí narodiť. Písanie prózy nie je ploché kĺzanie sa po jasne viditeľných veciach a javoch, ale nachádzanie súvislostí, ktoré ako podmorská […]

UŠ JE ŤAS… Hádam najznámejšou mestskou postavou Banskej Štiavnice je populárny Edko. Za mnohé roky sa vôbec nezmenil. Jeho čas sa zastavil niekde na dieťati. Býva ta hore nad Starou nemocnicou. Rád chodí do mesta, až dolu na Križovatku, potom zase hore. V Jednote pomôže s košíkmi, v kostole tiež rád celebruje. Omše slúži občas aj priamo na ulici. Jeho obľúbeným […]

To sme ešte chodili na Základnú školu, ktorá mala 9. ročníkov. Do našej triedy chodili aj deti z okolitých dedín a majerov. Jedným z nich bol aj Ondrej, írečitý chlapčisko, urastený, so zvláštnym nosovým zafarbením hlasu. Jedného dňa, keď odpovedal pri tabuli, si ho súdružka učiteľka zavolala bližšie. Pozorne mu hľadela na hlavu. Nakoniec vstala a celkom zblízka sa […]

(Sen z noci na 26. októbra 2015) Moja stará mama z dedinky Prenčov pod bájnym vrchom Sitno – tak, ako už staré mamy bývajú, bola výborná kuchárka. Aj dnes okrem obeda sa rozhodla upiecť koláč. Mala posledné dve vajíčka, nuž si ich pripravila dopredu a položila ich neďaleko sporáka. (Jej muž – náš starý otec, bol majster šuster a bol na svoju ženu veľmi prísny. […]

Dnes, 25. októbra 2015 (v dobe zmeny času z letného na zimný) sa mi snívalo, že moja teta mala pohreb. Bola tam celá rodina. Nevšímali si ma. Povedal som, že ak sa ku mne chovajú ako ku prašivému psovi, idem radšej preč. Dlho som nevedel nájsť svoje topánky. Tak som nakoniec odišiel v niekoho Pionierkach s bielymi šnúrkami. Blúdil som potom lesom (bolo to niekde okolo […]

SLAVO ROBÍ VŠETKO So Slavom B. sme kedysi spolu maturovali v Banskej Štiavnici. On na Lesníckej škole, ja na Gympli. Dokonca som bol na jeho stužkovej, lebo tam hrala kapela môjho spolužiaka Petra z Krupiny. Chodievali sme s ním na Židovský cintorín, kde sme písali básničky a pili Krupinské zlato, sediac na rozborených hroboch. Slavo si v tom čase privyrábal ako brigádnik u […]

MUŽ S VTÁČOU BÚDKOU Lajko Golian býval na nádhernom mieste v starej štôlni nad tyrkysovou hladinou tajchu Veľká vodárenská. Pod ním sa v doline rozprestierala starobylá mystická Banská Štiavnica. Vo svojom kutlochu mal matrac, piecku, hrnce, stoličku. Pred obydlím ohnisko so zrkadlom na strome a nad ním – vtáčiu búdku, ktorú sám zhlobil. Občas zbehol dolu do mesta […]

PREDPLATNÉ U VALIKY IGELITKY Jednou z ďalších kultových postavičiek a postáv Banskoštiavnickej komunity je aj Valika, Igelitka, Csc. Celkom slušná Cigánka. Valika asi najlepšie ovláda všetky štiavnicke stage, na ktorých so svojimi igelitkami zvykne zotrvávať. Mám ju rád nielen ja, ale určite aj mnohí ďalší. Už keď ma zbadá na začiatku ulice, hneď ma zmerčí a […]

JANKO SUCHÝ A PÁN PREZIDENT Nuž, stalo sa aj toto. Kedysi kráľovské mesto Banská Štiavnica navštívil aj jeden zo slovenských prezidentov pán Rudolf Schuster. Keďže bol jedným z prvých podporovateľov časopisu Sitniansky vatrár, ktorý som v tomto meste desať rokov vydával, priniesol som mu najnovšie číslo. Ako si tak kráčam popri pánovi prezidentovi a jeho ochrankároch […]