PANDORA

Stará mama v dedinke Prenčov pod Sitnom pri Banskej Štiavnici mala kravičku Ruženu, chovali ju v maštali pri komore. Najviac sa mi páčilo večerné dojenie. Vtedy som v prítmí maštaľky stál pri starej mame a hľadel som, ako dojí do modrého hrotka. A keď dodojila, zobrala biely porcelánový hrnček s červenými srdiečkami a nabrala čerstvého mieka, na ktorom bola ešte pena. Vypil som to a bola to zvláštna chuť, piť ho takéto teplé, čerstvo vydojené.

Kravka zatiaľ pokojne prežúvala pri hrante voňavé seno a len občas švihla chvostom na dotieravé muchy. Bola riadne veľká a trocha som sa jej bál. Ale keď som ju pohladkal po chrbte, nepohla sa, asi sa jej to páčilo.
Stará mama potom mlieko z modrého hrotka precedila cez plienku. Časť zo sadnutého mlieka naliala do veľkého dreveného kužeľa – maselnice a začala ho mútiť veľkou tyčkou s kolesom na konci.
Po chvíli čvachtania to išlo stále ťažšie, až nakoniec vytiahla tyč z mútelnice a vybrala krásnu žltučkú hrudu masla. Keďže nemali chladničku, maslo vložila do bieleho kastróla so studenou vodou a odniesla to do „prednej chyže“, ktorá bola najchladnejšia.

A keď potom ráno urobila na tom masle praženicu z vajíčok, ktoré priniesla čerstvé od sliepok, k tomu skyvu domáceho chlebíka, užiareného na sporáku nasucho, trocha potretú cesnakom, so šípkovým čajom s medom z agátu, tak to boli tie najlepšie raňajky na svete, aké som kedy jedol.

(c) anton a. pižurný
Spriadanie myšlienok
úryvok z pripravovaného rukopisu

http:// maselnica