BOSORKA Ivany Havranovej nie je celkom obyčajná knižka. Ide o celkom horúci majsterštuk, ktorý Ivana uviedla do sveta 6. novembra 2015. Má 190 strán a kniha vyšla vo vydavateľstve Marenčin PT. Je to životný príbeh mladej ženy Any, pôvodom z lazov, ktorá žila na kraji mesta bez sobáša s pastierom Janom. Ana už od malička bola spätá s prírodou, s jej mystikou a jej […]

ŠŤASTNÁ ŽENA Jany Benkovej ————————————————– Musím sa priznať, že nepatrím medzi čitateľov tzv. ˇženskej literatúry“. Vieme tiež, že literatúra sa nedelí na „ženskú“ a „mužskú“, ale na dobrú a zlú literatúru. Akékoľvek škatuľkovanie kríva na obe nohy, preto […]

KAKAOVÝ TONKO …Kaštieľ slúžil na rôzne účely. Istý čas mal v ňom aj kanceláriu môj otec Anton, ktorý vyštudoval vo Viedni veterinárstvo. Ja som do neho chodil do škôlky – ovody. V škôlke bolo celkom dobre, dve veci mi však vadili. Obedy a poobedňajšie povinné spanie. Do škôlky ma vodili sestry, ale neskôr som už chodil aj sám, pretože to bol naozaj iba […]

H A N B A ! Súčasný stav kaštieľa Esteházyovcov v Schubertovom parku v Želiezovciach. 🙁 Kaštieľ je v katastrofálnom stave, rozpadáva sa. Mesto nie je schopné vypracovať projekt na jeho záchranu a obnovu…

„Nemôžeme sa vyhovárať, že sú zlé časy. Časy budú ešte horšie, no časy si musíme hľadieť sami obracať“… Andrej Kmeť * 19. 11. 1841 Bzenica – † 16. 02. 1908, Turčiansky Sv. Martin (túto Pamätnú tabuľu sme umiestnili na vrchole bájneho vrchu Sitno pri Banskej Štiavnici v máji 2012)

– Jó napot. Dobrý deň – to som už vedel, že pred dverami nášho domu stojí teta Agneška – Ágnes néni. Bola to Cigánka, veľmi slušná, ktorá pravidelne chodievala aj do nášho dvora. Nemusela nič hovoriť, len chvíľu postála. Moji dobrí rodičia ma vychovávali tak, že slabším a chudobným treba pomáhať, preto som jej vždy niečo dal. Najčastejšie to boli […]

…Čas obeda sa blížil. Mojím najobľúbenejším jedlom boli, sú a budú práve bryndzové halušky. Mohol som ich jesť hocikedy a v akomkoľvek množstve. Moja mama ich hádzala z lopárika do vriacej posolenej vody, ja som mal za úlohu zatiaľ miešať na panvici pražiacu sa cibuľu. Tak som pribehol aj teraz. Cibuľa už rozváňala na celú kuchyňu. – No kde si? Cibuľka […]

DOBRO PRED ZLÝMI – Mammíííííííí, čo bude dnes na obed? – zavolal som z dvora na moju mamu. – Bryndzové halušky, ale ešte musíš počkať. – ozvalo sa z kuchyne. Sedel som práve na streche našej drevárne. Strecha bola z eternitových štvorcov a júlové Slnko ich krásne zohrialo. Pomalým šmykom som sa po nich spustil bosými nohami. Bolo to veľmi […]

RODIČIA… Moja mama Janka Pižurná, (narodená 24. mája 1934, dcéra Jána Považana a Márie, rodenej Paulendovej) z Prenčova po ukončení meštianskej školy začala navštevovať Učiteľskú akadémiu v Banskej Štiavnici. V roku 1949 bol do Banskej Štiavnice na zastupovanie preložený MVDr. Anton Pižurný (narodený 15.2. 1922, umrel 22.7. 1972) zo Serede, absolvent Vysokej […]

Stávajú sa veci zvláštne, veci prekvapivé, nepochopiteľné. Niekedy sa nám zdá, že bizarnosť, ktorá nám skrsne v mysli, je naozaj príliš absurdná a nemôže sa stať reálnou. Aké veľké je potom naše prekvapenie, keď skutočnosť dokonca predčí túto našu myšlienku. Naše úvahy majú aj ten nebezpečný rozmer, že vlastnými predstavami si dokonca môžeme situáciu aj […]