(pred 12 rokmi)
V Národnom divadle
(to nové nepredali ešte)
plní empatie, (plní mäsa),
plní lásky:
– Milí občania,
len sa pekne tešte na nový rok,
na nový rov.
A cez oči pásky.
Hrá sa tu dnes charita,
hrá sa tu dnes na city,
na koncerte postihnutých
mamonom.
Sami sebe, sebe sami
(svedomie nič nepýta)
iba v hline budú všetci sýti.
Celebrity i Anjeli
sú z umelej hmoty,
zvíťazila matéria,
ducha majú na konte.
Vraj sa treba obrodiť:
no kto – ty?
Pravda, treba, len sa chytro pokloňte,
na východ, ku Kalvárii,
pod ňou farizeji paláce si stavajú,
bunkre, tam prečkajú vojnu.
Cherubíni stratili hlas, vieru, nádej tiež,
zostali z nich iba krídla, pribili ich na kríž,
na tú druhú stranu,
zatiaľ ešte voľnú.
Zvony dohlaholili,
aj vianočnú rybu oholili,
nádielka je v kanáloch
a v smetiach,
kadiaľ vedie cesta k raju?
„Rozžiarené detské očká“
pomaly zhasínajú…
(c) anton a. pižurný
26. december 2003
Celá debata | RSS tejto debaty