Tatry sú z iného sveta. Ľudia si po nich pokojne chodia, vykrúcajú krky, všetko si obzerajú, ale necítia, že sa dívajú na milióny rokov. V Tatrách sa Čas zastavil. Len ľudia sa musia stále kamsi ponáhľať. Ale tu sa tiež spomalili a vychutnávali si každý okamih večnosti. Aj dnes som sa potajomky vybral na Malinový ostrov uprostred Studeného potoka. Nepozbieral som všetky […]

MALINOVÝ OSTROV II. (Tatranské zázračnosti) Rána na chate Šalov v Starej lesnej pod Tatrami boli ako z maľovanej pohľadnice. Otvoril som drevené okenice a hlava sa mi zakrútila, pľúca zachveli a oči zatriasli. Naša domovina sa prebúdzala do stále novej krásy. Vtáčiky vrúcne štebotali na voňavých ihličnatých konároch a fŕkali ako pestrofarebné guľôčky zo stromu na […]

MALINOVÝ OSTROV I. Najlepšie mi cez prázdniny bolo v našom Schubertovom parku, ale raz sa rozhodlo, že pôjdeme do Tatier. Cesta bola nudná, strašne dlho sme sa teperili na našej staručkej modrej Octávii. Ale potom to bolo celkom zábavné, lebo to sme museli stáť, aby si autíčko „oddýchlo“, to sme museli ísť cikať, to sme jedli. Nakoniec sme úspešne dorazili do cieľa […]

Na Základnej škole s nami chodil do triedy aj Ďurko. Vyznačoval sa tým, že stále mu visela pod nosom sviečka sopľa, smrkal a utieral si nos do rukáva. Ťažšie hovoril, šušľal a prskal pri tom sliny. Nikto s ním nechcel sedieť, lebo ani nebol práve voňavý. Na telesnej výchove bol veľmi neohrabaný, deti sa mu smiali a dokonca ho niektorí aj podkopávali. Mal potom v očiach […]

Jedného dňa som namiesto do škôlky išiel s mamou a sestrami do Nemocnice. Najskôr mi pán doktor pozrel do hrdla takou odporne suchou drevenou paličkou, spľasol rukami a niečo si potajomky hovorili s mojou mamou. Potom ma mama so sestrami vypoďkali do izby s posteľami, aby som si obliekol pyžamo, že sa tam pohrám a […]

Čas obeda sa blížil. Mojím najobľúbenejším jedlom boli, sú a budú práve bryndzové halušky. Mohol som ich jesť hocikedy a v akomkoľvek množstve. Moja mama ich hádzala z lopárika do vriacej posolenej vody, ja som mal za úlohu zatiaľ miešať na panvici pražiacu sa cibuľu. Tak som pribehol aj teraz. Cibuľa už rozváňala na celú kuchyňu. – No kde si? […]

MUŽ S VTÁČOU BÚDKOU Lajko Golian býval na nádhernom mieste v starej štôlni nad tyrkysovou hladinou tajchu Veľká vodárenská. Pod ním sa v doline rozprestierala starobylá mystická Banská Štiavnica. Vo svojom kutlochu mal matrac, piecku, hrnce, stoličku. Pred obydlím ohnisko so zrkadlom na strome a nad ním – vtáčiu búdku, ktorú sám zhlobil. […]

Na stomatochirurgii Louisa Pasteura v Košiciach mi osmahlý doktor Hasan kopou inštrumentov úporne vyrvával štyri korene. Po chvíľke odstúpil, začudovane sa na mňa pozrel a povedal: – Čo to je, vy krvácate? Zasmiali sme sa a bolo po strachu… Fajn chlapík, tuším bol zo Sýrie… 🙂 anton a. pižurný

AMOR NAMOL Tvoje krídla na mojich pleciach odnesú nás ku Slnku a späť. Nové meno – láska sveta – nech dostane hriech. Láska svätá v zlatom sarkofágu porušená nebude: Ona už tam tiež ten šíp má zabodnutý do hrude. Prvý a či stý? V očiach odpustok za porušenie raja: pot nás zláti ako plameň očistný. Tvoj peľ vážil 21 […]

Jediná otázka: – Čo si myslíte, Smer bude sláviť MDŽ pred voľbami, či po nich? © aap