MOJA MAMA…
Janka PIŽURNÁ (narodená 24. mája 1931, krstným menom Mária, dcéra Jána Považana a Márie, rodenej Paulendovej) z Prenčova po ukončení meštianskej školy začala navštevovať Učiteľskú akadémiu v Banskej Štiavnici. V roku 1949 bol do Banskej Štiavnice na zastupovanie preložený MVDr. Anton Pižurný (narodený 15.2. 1922, umrel 22.7. 1972) zo Serede, absolvent Vysokej školy veterinárnej vo Viedni a v Brne. Keďže Antonovi (bývajúcemu vtedy v dome na Námestí svätej Trojice) veľmi chutilo čerstvé kravské mlieko, študentka Janka z Prenčova mu ho pravidelne prinášala. MVDr. Pižurný rád navštevoval aj kostol v Prenčove, kde Janka Považanová, vychýrená speváčka, spievala prvý hlas na chóre.
Jedného dňa vošiel na Prenčove do domu majstra obuvníka Jána Považana MVDr. Anton Pižurný a spýtal sa: „Dáte mi tú vašu Johanku za ženu?“. Majster šuster Ján Považan pozvala Antona ďalej. Svadbu mali na otcove narodeniny (tiež dátum výročia jeho udelenia vysokoškolského diplomu) 15. februára 1950 v chráme Svätého Mikuláša v Prenčove, kde dlhé roky slúžil kňaz a veľduch Andrej Kmeť.
Rodičom Janke a Antonovi sa narodili tri deti: Beáta, Renata a Anton. Rukopis tejto knižky v zelenom zošite mi vrátili ako pozostalosť, ktorú písala doslova do posledného dychu v Nemocnici pod Kalváriou v Banskej Štiavnici, kde
26. marca 2002 odišla na večnosť.
Janka pravidelne chodievala autobusom z Dolnej ulice v Banskej Štiavnici do svojho milovaného rodného Prenčova, kde mala rodičovský dom a záhradu. V onen osudný víkend bola v sychravom jarnom dni ostatný raz vo svoje záhradke na Čistej vode s výhľadom na Sitno, ale bola veľmi smutná, pretože už nevládala ani poriadne zaťať motyčkou do zeme, ktorú každú jar na uvítanie pohladila.
S dcérou Renatou ešte priniesli aj výhonky vŕby kučeravej. Tieto zostali vo vedre na priedomí jej rodičovského domu, kde zapustili korienky. Po jej smrti som ich vybral a zasadil. Ujali sa. Predtým, ako ju odviezla sanitka do nemocnice, dala do trúby piecť jej slávne škvarkové pagáče a kázala vnukovi Adamovi, aby ich dopiekol. Presne v tom čase už bola počatá aj moja dcérka Tamarka Sofia, ktorá sa narodila o osem mesiacov po Jankinom odchode.
Spriadanie myšlienok pokračuje…
.aap.
z nášho pripravovaného spoločného rukopisu
SPRIADANIE MYŠLIENOK
UBITÁ TRÁVA
(Už ťa osud nebije,
dobre ti tam v nebi je
… moje mame Janke)
Nehybné ráno.
Život rozpriada
v Údolí dvoch sŕn
cvrkot škovránka.
Mačkám mokro nesvedčí,
zalezené v minulosti
lížu svoje smrteľné jazvy
(nemala si ich rada).
Svätotrojický vrch
pomaly dofajčieva
nočné zvyšky
a na jeho úbočí
vidím tvoju tvár
ubitú trávou.
V zasnených vlnách
tohto nehybného rána.
Drobno mrholí.
Odkiaľsi prichádza
hudba.
V novom živote hrušky
Záhrady cherubínov
neodvratne mohutne
prúdi nová miazga.
(aap)
Janka Pižurná (24. máj 1931 – 26. marec 2002)
Celá debata | RSS tejto debaty