Začiatkom sedemdesiatych rokov to vyzeralo na našej hudobnej scéne zaujímavo. Jediné rádio – Československý rozhlas – vysielalo pesničky vo väčšej miere výhradne zo socialistického tábora – naše, sovietske, nemecké, poľské a maďarské, tie však pomenej. Istá pani mala vtedy natoľko rada československých spevákov, že svojim trom dcéram dala krstné mená […]

MAJSTER ČAS (Jožovi Urbanovi) Presýpa sa v nás Čas v odrezaných hrdlách fliaš. Čas prúdi, čas sa leje, čas je vždy, aj keď nič už nie je. Milosrdný kat, aj neúprosný zvodca silného aj slabého, každého si počká, posúva naše zbytočnosti do čiernej diery, možno má malú nádej len ten, ktorý verí, že kat ho trafí medzi stavce presne, že nekonečné v […]

🙂 Ľudia sú zvláštne tvory. Vieme byť altruistickí, až je to niekedy na smiech, vieme byť egoistickí až do špiku kostí. Na našom utešenom Slovensku je nás tu nahustených hojnejšie na menšom kúsku, preto sú niekedy výraznejšie trecie plochy. Blava kontra Vyhod… Vyhod kontra Blava… Bratislavčania šomrú (až nadávajú) na Východniarov, že sa im […]

CHLAPSKÁ POMOC – ŠTAFETA …Raz, keď mi už tak preskakovalo z rozchodu s bývalkou, že som sa išiel vešať, jeden môj priateľ mal obrovskú trpezlivosť so mnou (vravel mi napríklad: Sám si za to môžeš, lebo si debil a pod.). Bol ochotný do-ne-ko-neč-na počúvať stále dookola tie moje výlevy, ťahal ma na neskutočné túry, nútil ma nepiť… Keď som sa ho potom […]

🙁 Bulvár vyvaľuje buľvy. V časoch pakultúry zarábajú na ľudskom nešťastí a plačú pri gýčoch. V časoch pakultúry grgajú nad „silnými príbehmi“, vyprázdňujú obsah slov a konzumujú, konzumujú, konzumujú. 🙁 V časoch pakultúry nikoho nezaujíma, že 20. apríla 1872 umrel nejaký Andrej Braxatoris… (c) Anton A. Pižurný 20. apríl 2016

ZMRZLINA NA ZVONEC (Zázraky sa dejú) … Na ulici zazvonil zvonec a my sme vedeli, že prišiel Zajdy na svojej motorke. V prídavnom vozíku viezol niečo celkom zázračné. Hneď sme sa všetci zbehli v nemu na zákrute Schubertovej ulice a v hrsti sme zvierali vydrankané drobné korunky. Tmavý Zajdy so širokým úsmevom odkrýval niekoľko nádob so zmrzlinou, ktorej chuť v […]

Ahoj Tamarka, tu ráno kohúty kikiríkajú už veľmi skoro a je ich tu veľmi veľa. Zobudia ma a už nemôžem zaspať. Tak si sadnem ku počítaču a píšem Ti. Včera sme boli na veľkom výlete. Dlho sme išli autom cez veľké hory, až sme sa konečne dostali k nášmu cieľu. Volá sa Cilaos a je to stred obrovskej sopky, medzi velikánskymi štítmi – kopcami. Je tam postavené […]

Moja mama bola dlhé roky vedúcou Slovenskej knihy. Cestou zo školy, po obede v družine som išiel rovno za ňou, dala mi drobné, za ktoré som si v Pekárni cez cestu kúpil dva makové koláče, alebo Dubčekove rožky a kofolu, alebo som išiel oproti do Potravín, ktoré viedla pani Halmayová, kde som si najradšej kupoval vanilkové venčeky, alebo keksy polomáčané v čokoláde. […]

VŠETKO PLYNIE Bol som po dlhšom čase aj v bratislavskom kníhkupectve Panta Rhei v Eurovei. Bolo mi trocha smutno, že niektoré knihy sa tam predávajú naozaj ako tovar. Iba ako spotrebný tovar. Ako kus mäsa. Niektoré sú ako voňavé prosciutto, iné ako riadne prerastený bôčik, či ukryté staré šľachy pod pekným obalom. A niektorí autori tam majú toho naozaj na […]

FERO – NEVER MORE… V parku som raz pri potoku zbadal veľkého čierneho vtáka. Iba tak občas podskočil, ale nevládal vzlietnuť. Pomaly sa skĺzaval do studenej vody potoka. Bol veľký, nebola to vrana, kavka, ani havran. Mal uhľovočierne perie a obrovský zobák, ktorý bez zvuku otváral, akoby volal o pomoc. Podišiel som k nemu, pozrel na mňa, chvíľu sa nehýbal, potom […]