RANDE PRI LIGA PASÁŽI
V našej rodine sa tradovala milá príhoda, ktorá sa stala strýkovi Jankovi. Po krehkom zoznámení sa s Magduškou, Janko nakoniec navrhol aj stretnutie v Bratislave. Magduška súhlasila, dohodli sa teda pred známou Liga Pasážou, neďaleko vtedajšieho Prioru (dnes Tesco na Kamennom námestí).
Nastal Deň D. Naši mladí sa pekne vystrojení vybrali na rande. Čaká jeden, čaká druhý. Prejde desať minút, prejde pol hodiny, hodina. Nič. V takých chvíľach všeličo prejde človeku hlavou…
Ale to neúspešné rande sa nakoniec úspešne vysvetlilo. Magduška, aj Janko, na stretnutie prišli načas. Len nevedeli, že každý čakal na druhej strane Liga Pasáže. Vzťah však nakoniec vyvrcholil svadbou a neskôr sa im narodili tri deti.
🙂
Spomínam si aj na moje neúspešné rande v Bratislave, keď sme mali sedemnásť rokov. Boli sme s Jarkou dohodnutí na stretnutí. Aby sme si hneď mohli ísť sadnúť, dohodli sme sa pred Františkánmi. A tiež sa stalo, že sme obaja čakali zbytočne. Keďže vtedy ešte neboli mobily, vysvetlilo sa až neskôr, že ona čakala pred Veľkými a ja pred Malými Františkánmi. Dnes, keď prechádzame okolo Františkánov, vždy sa sprisahanecky usmejeme…
P.S. V Kníhkupectve pri Liga pasáži som istý čas pracoval. Potom ma naša socialistická republika povolala ako vojaka na dva roky „slúžiť vlasti“ do českých Domažlíc a do Příbrami…
© anton a. pižurný
Celá debata | RSS tejto debaty