ZMRZLINA NA ZVONEC
(Zázraky sa dejú)
… Na ulici zazvonil zvonec a my sme vedeli, že prišiel Zajdy na svojej motorke. V prídavnom vozíku viezol niečo celkom zázračné. Hneď sme sa všetci zbehli v nemu na zákrute Schubertovej ulice a v hrsti sme zvierali vydrankané drobné korunky. Tmavý Zajdy so širokým úsmevom odkrýval niekoľko nádob so zmrzlinou, ktorej chuť v letných horúčavách mala na podnebí priam nebeskú chuť.
🙂
Zajdy (volal sa Hajrula Muharen, bol asi Turek) ) chodil pomerne často a občas zotrval v rozhovore aj s mojimi staršími sestrami. Raz som si kúpil moju obľúbenú vanilkovú s čokoládovou a utekal som s ňou do parku. Pošmykol som sa však na prašnej ceste a zmrzlina mi spadla. Bol to pre mňa šok a so slzami v očiach som hľadel na sladkú pochúťku, ako sa pomaly roztápa v prachu cesty. Zajdy si to všimol (vedel, že sú to moje sestry) a zavolal ma, aby som prišiel späť. Vysmiaty hlboko načrel do nádoby, nasadil na oblátku (po našom „na ošťu“) obrovskú porciu a podal mi ju. Povedal som, že už nemám peniaze. Hodil rukou, naštartoval motorku a zmizol s vôňou spáleného benzínu v horúcej letnej vyhni. Uveličený som uveril, že zázraky sa predsa len dejú…
🙂
(c) anton a. pižurný
BIELA SKRINKA
Celá debata | RSS tejto debaty