PANDORA

Začiatkom sedemdesiatych rokov to vyzeralo na našej hudobnej scéne zaujímavo. Jediné rádio – Československý rozhlas – vysielalo pesničky vo väčšej miere výhradne zo socialistického tábora – naše, sovietske, nemecké, poľské a maďarské, tie však pomenej.

Istá pani mala vtedy natoľko rada československých spevákov, že svojim trom dcéram dala krstné mená Helena, Jarmila a Paulína (podľa speváčok Vondráčková, Veselá a Filipovská).

Jedným z ukážkových pilierov socialistickej popmjúzik bol aj istý čas slávny „americký imigrant“, lámač ženských sŕdc Dean Reed. Až kým neprišli na to, že milý Deán bol špiónom.

Vondráčková, Zagorová, Neckář z českých spevákov, Duchoň, Laiferová a Kostolányová zo slovenských, a ďalší, to boli trblietavé ikony socialistickej hudobnej produkcie. Nikomu nevadilo, že bola celkom bežná prax ukradnúť zahraničný hit, otextovať ho v češtine, alebo v slovenčine, samozrejme bez zaplatenia autorských práv. Tieto prachsprosté krádeže si obhajovali tým, že ide o „remake“, čiže o prerábky pôvodných verzií. Ach jaj.

Nuž ale, jednoznačne najväčšou hviezdou bol až dodnes populárny mastodont Božský Kája Gott. V časoch jeho začiatkov išli oči stĺpkom jeho fanynkám, ktoré pri jeho produkcii omdlievali, skoro ako fanynky Beatles.

A tento idol raz dokonca koncertoval aj v mojich rodných Želiezovciach na juhu Slovenska. Bola to veľká udalosť. Božský Kája sa však odmietol ubytovať v miestnom hoteli Hron a preto mu našli privátne ubytovanie v dome rodiny Pomothyových. A ich Eva bola kamarátkou s mojou sestrou Beatkou. Nuž, pokušenie bolo veľké a dievčatá veru neodolali, keď mal Karel Gott zvukovú skúšku v Kultúrnom dome. Potajomky sa vplížili do Karlovej izby a vo vytržení otvorili Jeho kufor. Mal v ňom rôzne propiety, ktorým vládli vtedy jeho obľúbené „žabó“, teda ozdobné vykrajované goliere. Bol to pre ne najemotívnejší kultúrny zážitok tých čias. A moja druhá sestra Renatka sa dostala po koncerte až ku Karlovi, ktorý sa jej podpísal priamo na ruku. Možno tam má ten autogram Božského Káju dodnes…