…Zvolenská železničná stanica by toho tiež mohla porozprávať… Koľko nocí sme v nej a jej okolí strávili…
Za všetky pridám jednu príhodu, keď nám vlak do Štiavnice po prebdenej noci išiel až ráno, tak som dostal geniálny nápad prespať v známom obrnenom povstaleckom vlaku pri zvolenskom zámku. A veru to bolo výborné. V jednom z vagónov bolo dokonca seno, tak sme spali ako v oleji.
Len to ráno! Pred vozňom detský krik, búchanie. Odsunul som dvere. So senom vo vlasoch som hľadel na deti, ktoré si na mňa ukazovali prstom a smiali sa. Nestratil som duchaprítomnosť, posadil som sa, odkašľal som si a povedal som vážnym hlasom:
– „Tak milé deti, čo by ste chceli vedieť o Slovenskom národnom povstaní?“
Deti pozerali po mne, po sebe a nakoniec stíchli. A my sme sa mohli vybrať na prvé ranné pivo.
(c) anton a. pižurný
Zlatá skrinka a La Reunion
(úryvok)
Celá debata | RSS tejto debaty