PANDORA

KREHKÁ ZLUČITEĽNOSŤ SO ŽIVOTOM

Čakám na krajšie zajtrajšky, ale keď sa zobudím, je znova dnes.

Ešte žijem. Občas síce des zachváti naše krehké bytie, ale najlepšie byť je tu a teraz.

Naspäť sa nepozerať, napravo, ani naľavo. Po chodníku života sa kráča boľavo. Nič nie je zadarmo, to jarmo chuti žiť býva údel ťažký.

Je však ľahučký ako krídla vážky, keď ťa láska povznáša, hoci sa raz oblečieme do posledného rubáša, ktorý vrecká nemá. A naša zlučiteľnosť so životom ostane navždy nemá.

V každej sekunde je však záblesk Večnosti a to nás ctí. Je to jediná česť, ktorú otrok môže na krvavých pleciach niesť, bičom závisti šľahaný.

Na konci nás už nič nehaní. Sme sami. Žiadne „ty“ a „my“.

Iba samota.

Jediná a spravodlivá.

Clivá.

© anton a. pižurný

foto autor