NOVEMBROVÝ DÁŽĎ
Padá studený dážď,
je ďaleko tvoje horúce lono.
Teším sa, keď dáš
nohy na plecia: kto z koho…
Teším sa na tvoje pery smutnovlhké,
len mi už prosím povedz, ktorý
Osud nadelil nám toto
: Ohó ja nebudem už o sexe,
ale len o milovaní…
Láska hneď za prvým stohom
má svoje čaro, ale stále cítim v dlani
to, čo nás pohaní…
Láska spojí nielen telá, spojí Duše
a potom skrúšení nechceme už veľa,
len nech cez nás kluše
ten nádherný neskrotený koník,
tá nádherná živá voda…
Tebe podám svoju dlaň nech zaznieš,
teba do nej ukryjem.
Dávno viem, že ty si tá jediná a pravá
ktorá nechce nič, len dávať…
… aby si bola plná lásky navždy.
Padá studený dážď, a ja začínam tušiť
že sú nielen básne láskou živé,
že sú lode, na ktorých sú pirátky.
Zore sa už zaťahujú rúžom.
Ženy sú také krásne,
že sa musia páčiť nielen mužom…
🙂
(c) anton a. pižurný
Celá debata | RSS tejto debaty