PANDORA

ZASTAVENIE V ČASE

Išli sme raz z Banskej Štiavnice navštíviť legendu slovenskej literatúry majstra Ivana Kadlečíka do Pukanca. Keďže sme cestou vysmädli, najskôr sme zakormidlovali do „Trnečkov“, aby sme doplnili pitný režim.

Trocha sme sa zdržali, a keď dievčina, ktorá bola s nami, už musela robiť sama čašníčku namiesto barmana, ktorý sa zabudol pri našom stole, radšej som zavelil na odchod. Prešli sme popri evanjelickom kostole s nápisom „Když jest Búh s námi, kdož proti nám?“, v ktorom Kadlečík hrával na organe svojho milovaného Bacha tak, akoby písal román.

Pani Iva nás s úsmevom pozvala ďalej, hoci sme neboli ohlásení. Majster Ivan Kadlečík sedel za svojím stolom, za ním jeho knižnica, v rohu klavír. Na stole jeho písací stroj. Privítal nás, posadili sme sa na diván pred ním. Už skoro nevidel, rukou si podopieral hlavu. Pani Iva priniesla víno a poháre, posadila sa ku nám nabok do kresla.

A začala plynúť rieka úžasných slov, ktorá sa valila spomienkami, súčasnosťou i budúcnosťou. Takmer sme nedýchali, iba občas sme Ivana prerušili otázkou. Najviac sa mi páčilo, ako vravel, že dal vystaviť rodné listy orechom v jeho záhrade. Zaujalo ma to tak, že som lipe nad štôlňou Glanzenber v Banskej Štiavnici dal meno Marína. Rodný list sme jej ešte nestihli vystaviť.

Keď sme odchádzali z Kadlečíkovie domu, prvýkrát som sa pozrel na hodinky. Ostali sme ako omráčení. Zdalo sa nám, že sme boli na návšteve iba chvíľu, ale hodinky hovorili, že sme tam boli vyše štyroch hodín…

—

…Po Ivanovej smrti sme boli cestou z hudobného festivalu „Sitno blues“ na Počúvadle, (kde hrali aj Danišovci pesničky Deža Ursinyho) s priateľom Jarom Minárikom navštíviť pani Ivu. Bola v dome sama, práve robila korektúry na knižke listov, ktoré si písali Dežo a Kubo Ursínyovci „Ahoj tato – milý Kubo“.

Nuž, čo povedať… Kreslo v čele stola obývačky stálo už navždy opustené, nikto si do neho nemohol sadnúť. Za oknom pomaly posielal svoje lístoky orech Jozef. Nahliadli sme do majstrovej pracovne.

Ticho až kričalo…

…

© anton andrej pižurný
21. november 2016, Senec
( Ivan Kadlečík zmaturoval na Jedenásťročnej strednej škole v Senci v roku 1956. Umrel 15. júla 2014 v Pukanci.)
foto Jaro Minárik