PANDORA

Keďže moje rodné Želiezovce sa nachádzajú na juhu Slovenska, aj ja, roduverný Slovák (pamätám si, keď som ešte ako škôlkár vystúpil v Kultúrnom dome na otvorení Matičného plesu, ktorý organizovala moja mama, spieval som s krásnou farebnou mašľou na krku s Diankou pesničku „Po nábreží koník beží“) som prepadol čaru rocku maďarských kapiel. Začalo to s Illés, Corvinou, Fonográfom, potom sme však pritvrdili na Locomotiv GT, Škorpió, Generál, Piramis a Omega.

Mojím veľkým speváckym vzorom bol János Kóbor z Omegy, ktorý mal úžasné vlasy a skvelo sa obliekal. Spievaval som vtedy v mojej izbe pri ich naplno pustených vinylových platniach do okna, otvoreného na ulicu. To boli koncerty! S Kóborom (v preklade: Túlavý) to u mňa zašlo až tak ďaleko, že som si okrem širokých nohavíc a topánkach na vysokých opätkoch – také nosili aj Kiss) každé ráno nakuštril, natupíroval vlasy, ako mal János. V škole síce bolo z toho zle, ale ja s Ďurim sme statočne odolávali socialistickému poriadku. Najväčší šok som zažil, keď asi v jedinej vtedajšej hudobnej hitparáde Československého rozhlasu „Štart“ nasadili pesničku našej obľúbenej skupiny Piramis a ich prvý hit „Elment a kedved“. Keď som ju počul prvýkrát, okamžite som telefonoval pevnou linkou spriaznenej rockovej duši – Jarovi, aby si hneď pustil rádio. A jednu z najmocnejších hudobných katarzií som zažil, keď som sa po prvýkrát dostal s akýmsi zájazdom dôchodcov do Budapesti. Spolucestujúci sa rozliezli po obchodoch, ale ja som v ktorejsi zastrčenej uličke našiel obchod s gramoplatňami. Vošiel som, pozdravil a spýtal som sa iba: