Tretí ročník Gymnázia som absolvoval začiatkom osemdesiatych rokov v Žiline na Veľkej Okružnej, kde nám pod oknami triedy niekedy vyhrávala pohrebné piesne dychovka, pretože sme boli hneď pri cintoríne. Neďaleko bola samozrejme aj príznačne pomenovaná krčma „Márnica“. V triede sme boli tuším ôsmi chalani a tridsať dievčat. Medzi nimi aj Táňa, s ktorou som oveľa, oveľa neskôr strávil šesť týždňov na ostrove La Reunion.
Do štvrtého ročníka som nastúpil v Banskej Štiavnici na tzv. „ateistickom gymnáziu“, ktoré sa hrdilo týmto názvom a jeho profesorský zbor učil aj študentov na tzv. Tuzexe, teda prípravke na štúdium v zahraničí. Myslelo sa tým samozrejme zahraničie socialistické. Ako nový žiak, ktorý prišiel z liberálneho gymnázia zo Žiliny, som sa raz v pondelok v Štiavnici išiel ospravedlniť profesorke Občianskej náuky, že som nepripravený, lebo bol na birmovke.
- Kde ste boli? – neveriaco sa ma spýtala a priložila si dlaň k uchu, akoby zle počula.
– No, mali sme birmovku v rodine. – povedal som nevinne.
– Anton, to myslíte vážne?!
Trieda sa pustila do hurónskeho smiechu. Súdružka profesorka sa vystrašene poobzerala, napravila si okuliare a poslala ma sadnúť si. Najskôr som to celé nechápal, neskôr mi to spolužiaci vysvetlili.
To gymnázium dnes nesie meno: Gymnázium Andreja Kmeťa…
🙂
(c) anton a. pižurný
Nuž, voľakde museli mať dnešní idioti ...
Akékoľvek náboženstvo narobilo ľudstvu len ...
Mne chceli dať dvojku s chovania ,lebo som na ...
Celá debata | RSS tejto debaty