Ondrej Binder, majiteľ Ranča Nádej zo Svätého Antona, bol úprimný kresťan, stále s úsmevom na perách. Bol podnikateľ, aktivista a politik a veru nebolo pre neho ľahké skĺbiť jeho všetky aktivity najmä časovo. Nie raz som na neho musel čakať aj hodinu a viac, hoci mi do telefónu povedal, že príde o dvadsať minút. Už som si na to zvykol, ale raz mi povedal príhodu, ktorá sa mu stala, keď sa dohodol so svojou tetou Jankou z Budče, že keď sa bude vracať zo Zvolena do Banskej Štiavnice, nech na neho počká pri Budčianskom moste a on ju potom odvezie.
Ako obyčajne, Ondrík samozrejme meškal. Bolo to síce len slabú hodinku, ale keď konečne prišiel, Janka ho veru riadne vykrstila:
- Ty Ondrej, taký a taký, ja by som ťa za to čakanie veru tak vyšticovala, že by si na to nezabudol!
- Ale Janka, veď ma poznáš, musel som si ešte niečo vybaviť.
- Veď ja viem, aký si, už ťa poznám. Ale nikdy ti nezabudnem, akú hanbu som mala, keď sa pri mne pod mostom pristavovali autá a pýtali sa ma, koľko stojí kompletka!
Keď mi to Ondrej vyrozprával, vybuchol som od smiechu. Ale nový záchvat smiechu som dostal, keď sa ma Ondrej s nevinnou tvárou opýtal:
– A Tonko, čo je to tá kompletka?…
.:.
(c) Anton Pižurný
Nuž a to je na smiech, že nie každý chodí ...
Celá debata | RSS tejto debaty