PANDORA

Ako žiaci po Základnej deväťročnej škole  sme sa rozhodli, že si teda založíme kapelu. Samozrejme rockovú a prvými dvoma najdôležitejšími vecami boli aparatúra a názov kapely.

Názov si už nepamätám, ale aparatúru sme mali vskutku dosť bizarnú. Skúšali sme pod láskavým krídlom Pionierskeho domu, ktorý vlastnil pár mikrofónov so stojanmi a nejaké reproduktory. Kamarát Árpi Mézes, ako absolvent hry na akordeón na Základnej škole umenia (jediný trocha teda aj poznal noty) sa preto stal klávesákom tým, že sme mu na jeho harmoniku priviazali mikrofón.

Za bicie sa usadil chlapisko Tibor.  Ďuri okrem basovej gitary priniesol svoj vlastný zosilňovač Music 130 a to vám teda bola pecka!

Mojej maličkosti pripadla úloha speváka a gitaristu. Na starú španielku mojej sestry Beaty (a veľkým hippie znakom) som si inštaloval snímač bolo to!

Keďže sme všetci boli pravoslávni rockeri (mali sme dlhé vlasy, hoci nám to škola zakazovala, zvonové nohavice, alebo celkom prvé rifle – lewisky, s Ďurim sme dokonca dospeli k takej dokonalosti, že sme si podľa vzoru skupiny KISS z dreva vyrobili vysoké topánky a raz sme sa dokonca s ním pokúsili vyrobiť si v ich garáži „priesvitné bubny“ – z plexiskla) a mali sme radi (hoci Slováci) maďarskú rockovú hudbu, siahli sme do repertoáru nikoho menšieho, jako nášho obľúbeného Locomotiv GT! A začali sme so skúšaním ich hitu „Csend“ – Ticho.

Hm… Nespomínam si, že by sme mali nejaké verejné vystúpenie, ale ten nádherný orgazmický pocit, aký som mal, keď sme spustili „Ticho“ mi odvtedy už asi nič neprekonalo…

Mal som krásnych …násť ro(j)kov. Dnes mám o pár slaných desaťročí viac. Vtedy som si myslel, že som krásny, múdry, inteligentný, citlivý. Dnes si síce myslím to isté, ale postupne, ako sa môj život preklápa do druhej polovice, to už nepovažujem za svoje priority.

Sentiment je sviňa, ale žije sa s ním dobre.

.:.