Hlavu mi mútia vlny zabudnutia. Mnohí z ľudí, ktorí ešte žijú, sú už dávno mŕtvi, nenávidia poéziu. Najlepšie básne sa však nestihli napísať, preto len blúdia svetom.
Žiadny vizionár, ani veštec však už nie je optimistom.
Ale zázraky sa aj tak dejú každý deň, len si ich nevšímame.
🙂
Súvsťažie bolo evidentné: Moja pamäťová stopa stratila sa v špirále, nepomohol ani abstinenčný reset.
A tak sa zo mňa stal emočný zombie.
.:.
© anton a. pižurný
Celá debata | RSS tejto debaty