Po roku 1989 nastala u nás naozaj bizarná doba. Otvorili sa stavidlá dovtedy zakázaných vecí. Každý mohol všetko, sloboda mávala krídlami aj tam, kde nemusela.
Ja som bol v roku 1993 „rozhnevaný mladý muž“, vydával som noviny, organizoval kultúrne podujatia a rozhodol som sa, že svoju prvú básnickú zbierku, ktorú som nemohol dovtedy za socializmu vydať z ideologických a iných dôvodov, si vydám ako samizdat. Podarilo sa a môj debut s názvom „Majte ma radi“ uzrel svetlo sveta v roku 1993 vďaka môjmu priateľovi Gabrielovi Turzovi zo Želiezoviec. Boli sme kedysi spolužiakmi na gymnáziu a Gabo sa už vtedy zastrájal, že ak raz vydám svoju básnickú zbierku, chce byť pri tom.
Podarilo sa to teda v roku 1993 a raz ma vtedy už JUDr. Turza pozval na reportáž do Horných Semeroviec, kde mal klientku. Pani bola riaditeľkou na tú dobu vychyteného erotického klubu Emanuelle. Náš krátky (rýdzo pracovný!) pobyt v tomto zariadení sme využili aj na distribúciu Majte ma radi. Reku, takýto názov sa sem predsa celkom hodí a nechali sme tam asi desať kusov knižtičky, ktoré barmanka pekne umiestnila na poličku.
Na Emanuelle sme potom na chvíľu aj zabudli, kým sa mi neozval jeden známy, že si kúpil moju knižku. A povedal aj kde. Zavolali sme tam a dozvedeli sme sa, že knižka sa vypredala. Nuž, takto sa nám podarilo skultúrniť poéziou aj bordel. Dnes by som skôr povedal, že knižný poetický bordel sa predáva v solídnych stánkoch.
Divnú dobu žijeme.
.:.
Anton Pižurný
Celá debata | RSS tejto debaty