PANDORA

Dosť dlho som sa rozhodoval pozrieť si slovenský film „Agáva“, nakrúteného na motívy románu Ladislava Balleka „Agáty“. Čítal som totiž pomerne kritické recenzie a anotácie na ten film, ktoré ho dokonca zaraďovali medzi odpad slovenskej filmovej tvorby a „zbytočne vyhodených jeden a pol milióna euro zo štátnej kasy“. Nakoniec som si ho teda pozrel s myšlienkou, že aj zlá reklama je reklama.

Scenár a réžia Ondreja Šulaja nesú jeho charakteristické črty. Ballek bol spisovateľ prísny a presný, možno tu tkvie určitá strnulosť a rešpekt pred literárnou predlohou.

Dej filmu sa odohráva pred rokom 1948 v mestečku na južnom Slovensku. Ide pravdepodobne o Želiezovce, kde roky pôsobil v kaštieli Esterházyovcov slávny hudobný skladateľ Franz Schubert ako učiteľ hudby grófových dcér. V Želiezovciach sa narodil a pôsobil aj kuchár a cukrár Sacher, ktorý tiež varil pre grófa Esterházyho a je „vynálezcom“ svetoznámej Sacherovej čokoládovej torty s marhuľovou náplňou.

Dej filmu je v podstate jednoduchý. Do ospalého mestečka sa prisťahuje staviteľ Hampl so svojou krásnou mladou ženou Naďou z Ukrajiny. Do tej sa samozrejme hneď všetci zamilujú, ale najviac mladý učiteľ Daniel (v stvárnení Mareka Geisberga), vojenský veterán. Na pozadí historických udalostí pred „víťazstvom komunistov“ v roku 1948 a následnom znárodnení sa odohráva príbeh nešťastnej lásky, končiacej sa smrťou oboch milencov, Nadi i Daniela.

Film sa mi páči nielen jeho poetikou, ale aj skvelou kamerou a priam hviezdnym hereckým obsadením. Je to „dobré kino“ a mali by sme byť radi, že tento film bol natočený.

Ešte by som chcel dodať, že hoci v roku 1947 kaštieľ Esterházyovcov, kam chodil Schubert, je zosnímaný ako rozpadávajúci sa, nie je to pravda. Kaštieľ sa rozpadáva až dnes. Koncom sedemdesiatych rokov som do neho chodil. Bývali sme kúsok od neho. Bola to mestská škôlka – ovoda. A Ladislav Ballek bol prvý živý spisovateľ, ktorého som ako chlapec poznal. Navštevoval totiž Slovenskú knihu v Želiezovciach, kde moja mama robila dlhé roky vedúcu.

Nuž a Agáva? Vo filme je to kvet, ktorý zakvitol po tridsiatych rokoch a metaforicky tak dal aj podnet Nadi, že dozrel čas na jej milovanie sa s Danielom. My sme však agávy nepoznali, ale všade voňali agáty, ktoré sme ako deti, rovnako ako Naďa vo filme na koni, aj jedli.

.:.

Anton Pižurný

11, júla 2017

P.S. V súčasnosti sa kaštieľ rozpadáva a nikto nevie, čo s ním bude ďalej…

foto TASR