To, čo dokážu stvoriť niektorí ľudia na internete, naozaj dokáže predčiť aj najväčšiu fantáziu. Ani spisovateľ s najbujnejšou predstavivosťou by asi sotva dokázal vymyslieť príbeh, ktorý sa mi pred časom stal.
Bolo to pred niekoľkými rokmi, keď som sa v aktívne prihlásil na Facebook. Tu som si všimol aj úžasnú poéziu istej autorky z Východu, nazvime ju hoci Marína. Začali sme si písať a zoznámila ma aj s jej priateľom, mladým ruským novinárom Valerijom, ktorý pracoval v Amerike.
Marína bola ťažko chorá a raz večer mi Valerij napísal, že sa s ňou nevie spojiť, ale že má správy od istého človeka, že Marína sa stratila, ale naposledy bola videná niekde na cintoríne a že jej treba urýchlene pomôcť, pretože môže vykrvácať. A tak sa spustila celonočná celoslovenská Facebooková akcia na jej záchranu. Zalarmovali sme všetkých známych, niektorí ju dokonca v noci išli na ten cintorín aj hľadať.
Valerij bol už zúfalý, dokonca uvažoval, že by priletel kvôli nej na Slovensko. Podával mi stále informácie od muža o možnom pobyte Maríny. Celkom nadránom, o štvrtej, však konečne poslal správu, že sa vďaka nám konečne našla, pár sekúnd predtým, ako skolabovala. Oživovali ju v sanitke. Naskočila! Mali sme určite viacerí v očiach slzy vďaky.
Mne po celý čas svietilo vzadu akési výstražné svetielko. Bolo to celé akosi príliš dramatické. A keď ma náhle osvietilo, skoro som vyčerpaný spadol zo stoličky za počítačom!
Áno, Valerij, aj neznámy muž, boli jedna a tá istá osoba. Bola to práve ona, Marína! Zahrala sa s nami takúto hru na city a veru nemal som z toho dobrý pocit. Mnoho ľudí vložilo do akcie svoje prosby, modlitby, empatiu. Ale v skutočnosti išlo len o divadielko.
Preto by som chcel upozorniť, aby sme si naozaj dávali pozor na falošné profily ľudí, nielen na FB.
.:.
AP
Celá debata | RSS tejto debaty