Založ si blog

Vietor privial hlas zvona

Bolo to v jedno horúce júlové dopoludnie. Mama so sestrami sa vrátili z nemocnice, boli pozrieť môjho otca, ktorý tam ležal so svojím pochrámaným srdcom. Ja som sa práve zobudil a zberal som sa na kúpalisko za kamarátmi. Prázdniny boli v plnom prúde a nás čakali ďalšie skvelé zážitky a dobrodružstvá.

Mal som už na sebe plavky, uterák som nepotreboval, ešte vydrankať pár drobných od sestier a ide sa! Vtom zazvonil náš starý čierny telefón, ktorý sme mali v kuchyni na poličke. Pamätám sa, ako sme sa po zdvihnutí slúchadla ohlasovali. Buď „Dvadsaťštyrišesťdesiat“ – to bolo číslo nášho telefónu, alebo „Tu byt doktora Pižurného, prosím?“. Mama zdvihla slúchadlo a ohlásila sa. Chvíľu počúvala, čo jej na opačnom konci vravia. Potom zrazu strašne zakričala, až som sa zľakol. Volali z nemocnice, že náš otec práve zomrel.

V kuchyni sa akoby zošerilo. Mama stála pri okne, objímali sa so sestrami, plakali a niečo nezrozumiteľne vykrikovali. Za oknom v záhrade sa hrdličky rozcukrovali ako najaté. Sestry s mamou potom ešte niekam volali. Nikto si ma nevšímal. Povedal som len:

– Idem na to kúpalisko, dobre? – a odišiel som.

Pomaly, mátožne, som kráčal horúcou asfaltkou, ktorá sa priliepala k mojim sandálom, až to plieskalo. Kúpalisko bolo dosť ďaleko od nášho domu, pri Hrone. Celou cestou mi vírilo v hlave len: „Môj otec zomrel“. Zdalo sa mi to nepochopiteľné.

Na kúpalisku už boli skoro všetci kamaráti a veselo skákali do ľadovej vody v bazéne. Sadol som si na lavičku a chvíľu som ich pozoroval. Volali ma do bazéna. Nešiel som. Vybehli z vody s fialovými perami drkotajúc zubami a smiešne skackali pri lavičke, aby sa zohriali. Vtom vietor privial z mestečka hlas zvona. Pozrel som sa na tú stranu a povedal som:

– To zvonia môjmu otcovi. – čo bola samozrejme hlúposť. Vravel som všetkým, čo sa stalo.

– Tonovi zomrel otec – šepkali si medzi sebou. Mal som v tej chvíli pocit, že som veľmi dôležitý. Iba Dianka prišla ku mne, podala mi ruku ako dospelá:

– Tonio, úprimnú sústrasť.

Ešte chvíľu som si ten pocit zvláštne vychutnával. Potom mi ale Dianka povedala, že by som predsa len mal ísť domov. Smutný som opustil kúpalisko pri Hrone, kde zostali moji kamaráti a pomaly som kráčal po vyschnutej lúke pred kúpaliskom. Cítil som sa nekonečne sám…

.:.

Anton Pižurný

MVDr. Anton Pižurný nás navždy opustil 22.júla 1972

tonko

Revolúcie

16.11.2019

Revolúcie vraj požierajú svoje deti. Niektorým len odhryztli hlavu a zlomili chrbtovú kosť.

Povedz heslo!

15.11.2019

Ako malí sme vymysleli jednoduchú a geniálnu vec. Pri našich hrách sme samozrejme boli často zajatí nepriateľmi (či už partizáni fašistami, alebo Bledé tváre Indiánmi), ktorí nás príšerne viac »

Čile / protest / Piňera / Pinočet /

Čilský prezident po štyroch týždňoch nepokojov odsúdil policajné násilie

18.11.2019 06:53

Od vypuknutia protestov boli voči polícii vznesené obvinenia z brutality a porušovania ľudských práv, čo viedlo aj OSN k vyslaniu vyšetrovacieho tímu do krajiny.

Loď

Čína vyzvala USA, aby prestali "napínať svaly" v Juhočínskom mori

18.11.2019 06:20

Hovorca čínskeho ministerstva obrany novinárom v Bangkoku v pondelok povedal, že Peking chce, aby USA zastavili "provokácie" v Juhočínskom mori.

17. november, Toto sme nechceli, miting

Aké ideály mali ľudia pred 30 rokmi?

18.11.2019 06:00

Víťazstvo pravdy, pocity radosti, nadšenia a solidarity, ale aj sklamanie a obavy. Aj takto vnímali nenásilnú zmenu režimu ľudia mimo "hlavných scén" revolúcie.

fondy, podielový, podielové, burza, akcie, investovanie, graf, kalkulačka

Ekonomike USA hrozí výrazne spomalenie

17.11.2019 21:52

Podľa dvoch prognóz pobočiek amerického Fed-u sa zvyšuje riziko, že rast americkej ekonomiky sa v záverečnom kvartáli tohto roka takmer zastaví.

Anton Pižurný

Len ten, kto vidí neviditeľné, ten dokáže prežiť v nemožnom...

Štatistiky blogu

Počet článkov: 1,289
Celková čítanosť: 2324168x
Priemerná čítanosť článkov: 1803x

Autor blogu

Kategórie