Moja prvá láska bola raz na liečení v Bojniciach. Mali sme sladkých sedemnásť a vzdialenosti pre mňa vtedy nehrali rolu, preto som sa smelo vybral za ňou na dlhú cestu autobusom. V tých časoch to ešte bola pomerne dobrodružná cesta, na ktorej bolo treba viackrát prestupovať. Ale láska aj holých prenáša, tak som úspešne dorazil až do cieľa. Boli to krásne dva dni, počas […]

Politik je najsmiešnejší vtedy, keď začne brať vážne sám seba. .:. Človek je najslobodnejší vtedy, keď už nemá čo stratiť. .:. Netreba mať veľa, ale treba mať dosť. .:. Ten, kto ešte nevydal knihu, nech sa hlási u súdruha Žinčicu! .:. (c) Anton Pižurný

DIPLOMY ZA AKTIVITY Multičlovek, hudobník, spisovateľ, organizátor a mnohé iné, Branislav Jobus z Vrbového neúnavne organizuje aj jeho hudobnozábavný festival VRBOVSKÉ VETRY v rodisku nemenej slávneho Mórica Beňovského. Tento rok okrem iného na ňom pokrstí aj ďalšie CD jeho skupiny „Abusus“ a jeho v poradí už trinástu knihu (každý rok jeho abstinencie vydá jednu […]

Naši sa raz rozhodli, že sa budem učiť po nemecky. Ja by som skôr prijal angličtinu, ktorú učili na našej Základnej deväťročnej škole, ale nedalo sa nič robiť. Objednali ma na súkromné hodiny k staručkej pani profesorke na dôchodku. Bola celkom milá, vždy mi uvarila čaj a dala k nemu sušienky. Všade mala čipkované dečky na starožitnom nábytku. Jej bytík bol v […]

MALÝ BIELY PSÍK (Už navždy nikdy) Platon bol v Bratislave, tak sme si v jeho kúrii urobili menší happening, kde bolo zopár zaujímavých ľudi a aj moja bývalka M. a kamoška Mica. Chodievali sme si po mlieko hore k rodine, ktorá nad dedinou chovala kone a ovce. Slnečným septembrovým dňom, (v ktorom bolo už cítiť jeseň, ale Slnko bolo stále mocné a dávalo nádej, že […]

Jedného dňa som namiesto do škôlky išiel s mamou a sestrami do Nemocnice. Najskôr mi pán doktor pozrel do hrdla takou odporne suchou drevenou paličkou, spľasol rukami a niečo si potajomky hovorili s mojou mamou. Potom ma mama so sestrami vypoďkali do izby s posteľami, aby som si obliekol pyžamo, že sa tam pohrám a trocha si pospím. To sa mi už prestalo páčiť. Mama s jednou […]

Keď sme boli chlapcami, môj najlepší kamarát Igor mal rodinu v Čajkove. Bolo to kdesi pri Tlmačoch za Levicami. Mali tam vinice a keď sme boli prvákmi na strednej škole, pozvali ma na oberačku hrozna. Oberačka samotná bola robota dosť nudná, ale nepretrhli sme sa. Viac sme sa rozprávali, než robili. A tak som sa dozvedel, že obyvatelia Čajkova sú „Čiľejkári“, […]

Dosť dlho som sa rozhodoval pozrieť si slovenský film „Agáva“, nakrúteného na motívy románu Ladislava Balleka „Agáty“. Čítal som totiž pomerne kritické recenzie a anotácie na ten film, ktoré ho dokonca zaraďovali medzi odpad slovenskej filmovej tvorby a „zbytočne vyhodených jeden a pol milióna euro zo štátnej kasy“. Nakoniec som si ho teda pozrel s myšlienkou, […]

…Spomenul som si, ako som opúšťal Štiavnicu. Išli sme po Katovej ulici. V zime ktosi navešal na čerešne, ktoré ju lemovali, kusy ženského prádla. Nohavičky a podprsenky viseli bizarne na holých konároch stromov. Len som tušil, kto to asi urobil. Kráčame k autobusu na Križovatke, ktorý ma zavezie do Bratislavy k tete Magduške, od nej ráno pôjdem na letisko a poletím do […]

Mali sme v Želiezovciach staršieho kamaráta Ivana, ktorý nás brával so sebou do lesov ku Hronu. Vedel toho veľa o prírode, aj o zvieratách. Aj náš park vedel naspamäť, poznal každý strom. Napríklad on prvý nám ukázal „rebríkový strom“, veľký smrek, ktorý mal konáre tak pravidelne a husto nad sebou, že sa po ňom naozaj dalo liezť ako po rebríku. Na tom strome som […]