PANDORA

Na internete som si raz všimol zvláštnokrásne obrázky. Boli neuveriteľne krehké a metaforicky presné vo výtvarnom prejave i myšlienkovo. Ich autorkou bola Barbora Kožíková Lichá. Oslovila ma ich priam nadpozemská čistota a jedna z nich (Jahniatko) ma inšpirovala natoľko, že som k nej napísal detskú básničku. Barborke sa páčila a onedlho mi navrhla, či by som k jej obrazom nenapísal aj ďalšie básničky. Súhlasil som. Barborka mi vždy poslala nový obrázok a ja som k nemu napísal básničku. Medzitým som sa dozvedel, že Barborka trpí tou mrcha chorobou, s ktorou statočne bojuje.

A potom prišiel nápad, vydať ich aj ako Kalendár. Podarilo sa. Presne na Mikuláša v bratislavskej Dúbravke bol do života uvedený „Kalendár 2014“ s Barborkinými obrázkami a mojimi básničkami.

Jedným z mesiacov bolo aj dievčatko, držiace v náručí srnčiatko s bielymi bodkami:

NAJDÚCH

Tohto srnčeka som včera našla:
– Jeho uši ako veľká mašľa.

Smutný bol tak ako oči slonie:
Bodky biele za vetou a koniec…

.:.

Anton Pižurný

.:.

(Môj príspevok do vydania monografie o výtvarníčke Barbore Kožíkovej Lichej, ktorá podľahla rakovine v roku 2015)