PANDORA

Svet, ktorý máme k dispozícii, je zatiaľ jediným možným. Aj jediným nemožným. Nemorálne sa stáva normálne. Nenormálne je morálne. Všetko sa vybavuje nie srdcom, iba orálne. Rozhoduje kvantita nad kvalitou. Milujeme slabých, nenávidíme silných. Nenávidíme slabých, milujeme silných. Závidíme uvážlivým. Uvažujeme nad zbytočnými, sami sme zbytoční, keď tak uvažujeme.

Generácie sa menia príliš rýchlo a ich kvalita nie je priamo úmerná dobe, ktorá ich stvorila. Generácie začínajú byť umelé zoskupenia individualít na pavúčích nohách zvyšku ideálov. Zatrpknutí mladí ľudia sa menia na smutné osobnosti, ktoré sú presvedčené, že snažiť sa o vrátenie významu slov a zmyslu činov je donkichotstvom naivných slabochov.

Vizionári radšej mlčia, pretože tušia dôsledok rozkladu spoločenstva. Nádherná modrá guľa, rútiaca sa Všehomírom, nás zatiaľ toleruje. Zatiaľ. Keď sa však vyvalí všetka naša zloba a nenávisť, ani obrovská sila Lásky z nej nevytvorí rovnováhu. Niečo za niečo. Tak sa potom nečudujme, keď ne/bude nič. Ale vraj nič je aj základ, na ktorom sa dá stavať…

.:.

AP