– Kedy má vlastne zimný spánok ľadový medveď, keď on chudák býva tam, kde je stále zima? 🙂 – Vieš, ktoré je pohlavné mesto Slovenska? – Nie. – No predsa Viedňa! A Dunaj je taká Torysa, čo je v Bratislave… 🙂 – Som múdra a pekná? – Pravdaže! Najkrajšia a najmúdrejšia! – Tak ja naozaj nie som vaša? […]

Na Slovensku bol najbohatší muž planéty, Bill Gates. V Šamoríne sa bol pozrieť, ako sa na pretekoch koní darilo jeho dcére. Držal sa skromne v pozadí, bez veľkej publicity. Gates je človek, ktorý venoval miliardy dolárov na charitu. Ale keď potom vidíme, ako je celé Slovensko zasmogované bilbordami kandidátov na županov jednotlivých krajov a ich „kreatívne“ […]

Na internete som si raz všimol zvláštnokrásne obrázky. Boli neuveriteľne krehké a metaforicky presné vo výtvarnom prejave i myšlienkovo. Ich autorkou bola Barbora Kožíková Lichá. Oslovila ma ich priam nadpozemská čistota a jedna z nich (Jahniatko) ma inšpirovala natoľko, že som k nej napísal detskú básničku. Barborke sa páčila a onedlho mi navrhla, či by som k jej […]

Čaro internetu a sociálnych sietí ovládlo komunikáciu. Rýchlosť myšlienky, šírenej netom je už vyššia, než rýchlosť svetelná. Slovo dokáže dávať život, ale aj zabíjať. Na týždeň ma zablokoval administrátor Facebooku, pretože som pred 4 rokmi uverejnil moju báseň k fotografii aktu dievčiny, ktorej bolo vidieť ňadro. Niekto ma musel nahlásiť. Je však […]

Rozopnutá blúzka, oči ako blue Sky. Ona spieva Aleluja, nemilujem ale ju ja. Veď Láska je túžba a nie lov. Tak nelámte krídla anjelov. Ja hľadám rub a nie líc nebezpečných anjelíc. Pil som len coffe and tea a lásku z teba, hlava sa mi točí a v srdci ma kole. Ale už neviem ani to, či vôbec ešte treba napiť sa len na ex a stále do vôle. Jedol som popol, nikdy […]

Nikdy, nikdy sa nevzdávaj. Aj keď rýpeš nosom v zemi, keď ťa všetci opľuli, kopli do teba namiesto toho, aby podali pomocnú ruku, vydrž to. Aby si potom raz mohol podať tú pomocnú ruku ty im. Chuchvalce dažďových oblakov sa menia na cukrovú vatu, moja dcéra už tíško klope na bránu dospelosti. Minulosť milosrdne vypaľuje prudké […]

Som zástancom názoru, že keď je človek už natoľko napadnutý chorobou, má len obrovské bolesti, ale je pri vedomí, nie je žiadna nádej na jeho uzdravenie, tak má právo rozhodnúť sa o eutanázii. Teda súhlasí s tým, aby bol jeho život umelo ukončený. Ani jeho existencia už nebude na seba viazať nepretržitú opateru viacerých ľudí, smútok bezmocných […]

(c) Anton Pižurný