V Banskej Štiavnici sme chodievali s kamarátom Marekom na ryby. Na Kolpachoch sme vytiahli pár krásnych úhorov, inde sa nám až tak nedarilo. Raz sme sa rozhodli, že sa zúčastníme – ja len ako „kibic“, rybárskych pretekov na Počúvadle. Nemali sme veľa šťastia, asi len tri zábery, kým rybár na brehu oproti nám vyťahoval jedného kapríka za druhým. Podozrievali sme ho, že si tam chodil už predtým potajomky prikrmovať a potom si kúpil číslo miesta. Nuž. Ale okolo rybárov chodili usporiadatelia s lístkami na tombolu a keďže som našiel vo svojej bunde niekoľko drobných, kúpil som tri lístky.
Na obed súťaž skončila, rybári sa zhromažďovali na pláži, kde už rozvoniaval guláš a pečené ryby. Smutní sme sa zložili obďaleč a sledovali sme meranie a vyhodnocovanie súťaže. Niektoré kusy boli naozaj rekordné. Vtedy jeden z rybárov prišiel k rozhodcom a vyložil pred nich kapra. Ale akého kapra! Bol celý krásne červený a porotcovia tomu rybárovi priznali prvenstvo, lebo vraj toho kapra naschvál potajomky do jazera pred pretekmi vypustili. Neďaleko červeného kapra boli vo veľkej kadi pekné kúsky kaprov, dve šťuky a nádherný mladý sumec, ktorý v kadi robil poriadnu neplechu. Tí boli do tomboly.
S Marekom sme si dali guláš a kým vyhlasovali tombolu, pomaly sme sa balili domov. Tombola sa chýlila ku koncu, ešte žrebovali posledné ceny. Už už sme chceli odísť, keď jeden z porotcov stále volal jedno číslo. Hľadali výhercu. Napadlo mi, že predsa som si aj ja ešte dopoludnia kúpil lístky a tak som ich vytiahol z bundy. A neveril som vlastným očiam! Lístok, ktorý som držal v ruke, mal na sebe vytlačené práve to číslo, ktoré vyvolávali. Ako obarený som prišiel ku kadi, ukázal som lístok a jeden z porotcov skontroloval môj lístok, zagratuloval mi a povedal, aby som si výhru, ktorou bol práve ten sumec, vybral sám z kade. Sumca som veru ešte v rukách nemal, ale chytil som ho za žiabre. Raz mi vykĺzol späť do kade, ale napokon sa mi podarilo vytiahnuť ho. Bol to úžasný pocit, fotili ma, Marek ma plieskal po pleci a smial sa, že hoci som ani nesúťažil, nakoniec aj tak odchádzam s najväčšou rybou. Doma som dal sumca do vane, aby sa s ním pohrali moji synovia. Nakoniec sme ho naporcovali, niečo rozdali, niečo zjedli…
.:.
Anton Pižurný
Spriadanie myšlienok
foto autor
Celá debata | RSS tejto debaty