PANDORA

Dobrá poézia nesie v sebe posolstvo. O živote, o láske, o viere, o nádeji, o smrti. Mne cestou poštovou dnes prišiel vianočný darček z českého mesta Chrudim, v ktorom žije a tvorí pán básnik Jiří Rybišár. Jeho hutné a presné verše majú tentoraz konkrétnu knižky, pozostávajúcej z dvoch zbierok „VOSÍ HNÍZDO, JAKO MLČENÍ“ spolu s „B a V“, doplnené rozprávaním autora o stretávaní sa s majstrami poézie minulých rokov, akými boli napríklad Jacques Prévert, Ludvík Kundera, Oldřich Mikulášek, Jaroslav Seifert, Jan Zahradníček a ďalší.

Autorom pôsobivých fotografií je Pavel Rybišár a je pre mňa cťou, že som túto knižku mohol doplniť mojím Doslovom:
U SKUTOČNÉHO BÁSNIKA JE KAŽDÝ JEHO VERŠ TESTAMENTOM

„Je třeba věřit, že každá historie začíná u každého z nás, třeba víra mořského koníčka, že vyhraje Velkou pardubickou.“ (Jiří Rybišár)

Ešte tlieme, ešte v nás drieme kúSok podstaty ľudskej. Kúsok, plachý kúštik človečenstva, večnosti a pominuteľnosti. Kultúra nám žije ako pakultúra pakov, sója sa žuje, dôchodcovia sa míňajú, republika prosperuje. Všetko je tak, ako má byť, iba tam kde sme mali hlavy, narástla nám riť. Nič sa nedá robiť, so všetkým sa treba zmieriť. A keď budeme zmierení so všetkým a všetkými, potom môžeme pokojne, osprchovaní a v bielej plachte, odkráčať smerom k cintorínu.

Byť spisovateľom, to sa človek nenaučí v žiadnych tvorivých kurzoch písania, ani kurzoch geniality, ale spisovateľom sa človek musí narodiť.

Písanie nie je ploché kĺzanie sa po jasne viditeľných veciach a javoch, ale nachádzanie súvislostí, ktoré ako podmorská pevnina spájajú všetky ostrovy do jedného celku.

Písanie poézie nie je skladanie ľúbivých slovíčok vo farebnej gýčovej forme, ale hlboký ponor do tajomných komnát srdca a duše, podaný v skutočných obrazoch nádhery aj temnoty života.

Úspechom v literatúre nie je predať čo najväčší počet výtlačkov, ale osloviť človeka v nádeji, že hoci sa zdanlivo svet pomaly rúti do záhuby, vzopretie a pnutie spisovateľa aspoň na milimeter oddiali jeho koniec.

Spisovateľ musí v každom okamihu zazrieť záblesk Večnosti.

Len ten, kto vidí neviditeľné, len ten dokáže uspieť v nemožnom.

“Kde je ta druhá část kruhu duhy? Já vím: Je v básních a v modlitbách.“ (Jiří Rybišár)

Môžem len súhlasiť.

.:.
Anton A. Pižurný