PANDORA

Na maškarný ples sa všetci chystali doma. Každý si pripravoval masku. Väčšinou to boli princezné, strigy a piráti, alebo rôzne zvieratká. Mne sestra Renatka vymyslela niečo iné. Vtedy som ešte presne nevedel, čo to vlastne má byť. Bola totiž nedávno predtým v Tatrách na školení a boli ta s nimi aj francúzski študenti, ktorí mali so sebou aj rôzne dobroty. V tom čase pred rokom 1969 to boli pre nás veľmi atraktívne veci. Farebné obaly a vrecúška si preto pekne vzala so sebou. A vymyslela to tak, že urobila veľký papierový valec, nalepila naň tie farebné obaly. Do valca som sa navliekol ja, na hlavu mi dala čapicu z alobalu (koľká to vešetecká prezieravosť), na tvár škrabošku a maska bola hotová.

V deň konania Maškarného plesu to bola v Kultúrnom dome veľká sláva. Deti sa zoraďovali pred vstupom do sály a za zvukov rôznych veselých sovietskych pesničiek vstupovali do sály. Bol som rád, že som mal škrabošku, lebo som sa dosť hanbil. V sále sme chodili do kruhu ako dáke somáriky. Všade plno smiechu, žartov, výkrikov.

Potom konečne prišlo očakávané vyhodnotenie. Prvou cenou bol Diplom, vrecúško cukríkov a ešte čosi. Začalo sa od štvrtého miesta. Bol to Jano, ktorý bol za piráta. Na treťom mieste skončila Dianka, ktorá bola za družstevníčku. A vtedy na moje veľké prekvapenie na druhom mieste vyhlásili mňa. Bol s tým trocha problém, lebo nevedeli, ako moju masku nazvať, ale uznali jej originálnosť. Dnes už viem, že to bol vlastne reklamný stĺp. Vzhľadom na to, že sme žili v socialistickom Československu, to bola dosť veľká opovážlivosť. Bolo to však v roku 1968, tak sa ešte dalo všeličo. Prvé miesto získala Anička, ktorá mala perfektnú róbu akejsi princeznej. Hm. Anička bola dcéra riaditeľa základnej školy a jej maska bola požičaná z divadla. Mňa to však netrápilo, bol som celý rád,keď som mohol konečne z toho papierového valca celý spotený vyliezť a utekal som von za chalanmi, rozdeliť sa s mojou cenou.

.:.
Anton Pižurný
2.1. 2018
BIELA SKRINKA
(úryvok)
foto a.a.