PANDORA

Ale naša zavlažovacia brigáda sa konečne chýlila ku koncu a moja túžba, stať sa vlastníkom basovej gitary, sa začala napĺňať. A potom prišiel termín, kedy sme si mali ísť po výplatu. Rozochvene som po prvýkrát v mojom živote otváral obálku s vlastnými zarobenými peniazmi. Najskôr som si to ani nezrátal, hneď som utekal domov. Keď som to predýchal, vybral som peniaze a zrátal som ich. Prerátal som ich ešte raz. A bolo to tak! Namiesto sľubovaných 1000 korún som tam mal len 800!
Dozvedeli sme sa, že nám to tak majster vyrátal. Zistili sme si jeho meno, aj to, kde býval. V otcovej garáži som našiel sprej so žltou farbou. A dostal som nápad! Pomstíme sa mu! Jednej tmavej noci som s Ďurim potichu išiel na ulicu, kde ten zradný majster býval. Brána do ich dvora bola naspodku plechová, vyššie mala zo železných tyčí vytvarované slnko. Poobzeral som sa, nadýchol a bleskurýchlo som na spodnú časť brány nasprejoval veľkými písmenami: YOU OLD BASTARD! S búchajúcim srdcom sme odtiaľ rýchlo zdúchli.

Nič sa nedialo. Nápis na bráne tam stále bol, majster pokojne chodil ďalej do roboty. Mne tú stovku na basovú gitaru doložila sestra a vo vytržení som na nej cvičieval cez naše staré rádio. Sprejovanie sa mi zapáčilo a preto som ešte na bránu Schubertovho parku nastriekal QEEN a SPARKS. Boli to moje obľúbené kapely, len pri Queenoch som v rýchlosti zabudol na písmenko „u“. Sparks som nasprejoval preto, lebo to bola brána, kde bol PARK obložený dvomi „S“.

Až neskôr som si uvedomil, že majster vôbec nemusel vedieť: Po prvé – čo v preklade ten nápis znamená. Po druhé, prečo ho tam vlastne niekto nastriekal. Uvedomil som si tiež, že nakoľko to bolo začiatkom osemdesiatych rokov, bol som v tej chvíli určite prvým Želiezovským sprejerom. Moje nápisy na bráne majstra, aj na bráne parku tam svietili ešte dlhé roky…

.:.
Anton Pižurný
BIELA SKRINKA